PRAHA. Na rozdiel od stovežatej Prahy, má Praha, obec v okrese Lučenec, len jednu vežu – kostolnú. Turistov, ktorí sem prídu, však čaká unikát, ktorý v hlavnom meste Českej republiky nenájdete.
Miestnou atrakciou je zrubová stavba z roku 1786. Je na zozname kultúrnych pamiatok a v minulosti ju využívali ako márnicu.
„Nikdy v nej nestrašilo a posledný nebožtík v nej ležal približne pred osemdesiatimi rokmi,“ s úsmevom na tvári hovorí starosta obce Ján Karman.
Naposledy tam vraj ležal partizán
Na dverách márnice sa nachádza nápis: AE DIE ICAVIT IUVANTE DEO SM: ROJKO ANO 1786 DIE I AP.
„Dlho sme nevedeli, čo to znamená. Napokon nám tento nápis preložila manželka jedného profesora z Karlovej univerzity, ktorý k nám občas zavíta. Je tam napísané: Postavili na radosť Božiu 1. apríla 1786,“ hovorí starosta.
Stavba, ktorá pripomína malú drevenicu, má už viac ako dvesto rokov. Zachovala si pôvodné konštrukčné prvky a je hodnotným dokladom dávnej ľudovej architektúry.
„Postavili ju na mieste, ktoré sa volá Mačiská. Neviem, prečo to tak ľudia nazvali. Márnica stojí na kraji cintorína a miestny kronikár, zhodu okolností môj menovec, často spomínal, že keď bol malý chlapec, jeden lekár pri nej pitval malé dieťa. Odhadujem, že to tak mohlo byť v tridsiatych rokoch. Som rád, že sa nám na nej podarilo opraviť strechu, ktorá zatekala,“ hovorí Karman. Naposledy v starej márnici vraj ležal partizán.
Márnica bola pre chudobnejších
„Voľakedy bolo takým zvykom, že bohatší gazdovia nechali ležať svojich príbuzných doma, márnicu využívali len tí chudobnejší,“ poodhaľuje minulosť prvý muž obce.
V Prahe sa vraj zvyklo v dome, kde niekto zomrel, zakryť zrkadlo, zastaviť hodinu a otvoriť okno. Tento zvyk sa v niektorých rodinách zachoval dodnes.
V dedine žije približne deväťdesiat ľudí. Dom smútku tu nemajú. Ľudia využívajú domy smútku v Lučenci a v neďalekej Lupoči.
