Pôsobí v obciach, kde sa každodenne stretáva s biedou. Jeho pacienti žijú v katastrofálnych podmienkach. V domoch, kde nie je elektrina a ani voda. Detský lekár Dušan Rybár si na to zvykol. Pomáha, ako vie. Prízvukuje však, že ak tento problém čo najskôr vláda nevyrieši, ešte viac sa bude prehlbovať.
VYŠNÉ VALICE. V utorok okolo štvrtej hodiny ráno zomrelo vo Vyšných Valiciach, v obci v okrese Rimavská Sobota, ani nie mesačné dieťa. Dievčatku už nevedela zachrániť život ani rýchla zdravotná pomoc. Pravdepodobne išlo o syndróm náhleho úmrtia, ktorý dojčatá ohrozuje do jedného roku ich života. Takýchto prípadov majú podľa hovorkyne Márie Faltániovej viac. Skúsenosti s nimi má aj Dušan Rybár, detský lekár z Rimavskej Seči.
„Práve včera som bol pri pitve pätnásťdňového dieťaťa z Lenartoviec. Vážilo necelý kilogram a pol. Jeho matka prišla do poradne pre tehotné ženy až v ôsmom mesiaci tehotenstva. Keď jej odtiekla plodová voda, bola zelenej farby, to znamená, že matka trpela infekciou. Tá sa mohla preniesť aj na bábätko,“ hovorí detský lekár.
Deti rodia deti
Jeho rajónom sú obce, kde až 92% obyvateľov tvorí rómska populácia. V roku 2012 sa v rajóne, v ktorom pôsobí, narodilo 76 detí. Takmer všetky, okrem troch, porodili rómske mamičky.
„Tieto deti sa rodia do žalostných podmienok. Naša najmladšia mamička má štrnásť rokov. Sexuálny život u tohto etnika začína v trinástich, ba možno ešte aj skôr. Deti sa rodia takmer deťom, ktoré sa nevedia o ne postarať. Keby nie ich starých mám, úmrtnosť detí by bola ešte vyššia,“ hovorí lekár, ktorý má na starosti Rimavskú Seč, Janice, Zádor, Čakov, Ivanice, Číž, Lenartovce, Vlkyňu a Chanavu. V posledne menovanej osade pozná rodinu, kde má matka až desať detí. Tri ženy sa tu starajú o vyše dvadsať detí. Jedna z nich napríklad porodila dieťa, ktorého otcom bol jej príbuzný.
„Už možno o dva týždne odovzdajú týmto rodinám do užívania novú dvojbytovku. Vymizne tak posledná rómska osada v mojom regióne. Ja tejto bytovke dávam životnosť sedem rokov. Nasťahujú sa do nej ľudia, ktorí doteraz žili v chatrčiach bez vody a elektriny. Nepoznajú iný spôsob života. Na nové podmienky si ťažko zvyknú. Je mi to ľúto, ale je to tak,“ myslí si Rybár.
Očkovať chodia priamo do terénnu
Vďaka očkovaniu sa mu podarilo u svojich pacientov zlikvidovať osýpky, mums, ovčie kiahne i žltačku.
„No keďže v týchto rodinách absentuje hygiena a deti sa tu hrajú s túlavými psami, mačkami, nemajú vodovod, elektriku, je tu veľmi rozšírený svrab, vši i hlísty. Časté sú medzi nimi hnačky a žalúdočné problémy. Táto téma nie je na verejnosti obľúbená, ale treba o nej hovoriť,“ hovorí lekár, ktorý chodí svojich pacientov očkovať priamo do ich domovov. Do terénu chodí aj so svojou zdravotnou sestrou, pretože jeho pacienti by za ním neprišli. „V minulosti to bolo lepšie zorganizované. Pediater chodil do rómskych štvrtí spolu s gynekológom. Ako sa gynekológovia osamostatnili a stali sa z nich súkromníci, toto už nefunguje. V súčasnosti sa často stáva, že gynekológ vidí mamičku len na pôrodnej sále. Za deväť mesiacov nenavštívi gynekologickú poradňu ani raz,“ tvrdí lekár.
Zdôverí sa, že práve dnes mu volala mamička, či si môže prísť pre dieťa, ktoré dva týždne ležalo v nemocnici a nikto sa oň nezaujímal.
„Povedal som jej, že môže, ale nech si prinesie aj rakvičku. Pozitívne však je, že sa znížil počet utekajúcich matiek z pôrodnice. „To preto, lebo sa zaviedli pravidlá, že žena, ktorá svojvoľne opustí nemocnicu, nedostane jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.“
Podľa neho ženy z pôrodnice utekajú preto, lebo sa boja, čo je doma. Čaká ich tam ďalší húf detí a manžel, ktorý si veľmi rýchlo nájde za ne náhradu.
Delegát z Kostariky ostal šokovaný
Prešovský a Rimavskosobotský okres patria medzi tie extrémy, kde sú obce, v ktorých sú majoritnou väčšinou obyvateľov Rómovia. Aj Rimavská Seč je priam modelovým príkladom.
„Pre mnohých lekárov by bola strašiakom, pre mňa bola výzvou. Nastúpil som sem pred viac ako tridsiatimi rokmi. Zažil som tu všeličo. Raz sem prišiel jeden lekár UNICEF-u. Keď to delegát z Kostariky videl, povedal, že sem pošle lekárov bez hraníc. Naozaj sú tu štvrte, ktoré pripomínajú rozvojové krajiny,“ hovorí Rybár, ktorý je aj odborníkom pre problematiku rómskeho etnika v Detskom fonde Organizácie spojených národov.
Rybár už videl veľa detí pohryzených od potkanov. „Dokonca som mal batoľa, ktorému potkan odhryzol takmer celý nos,“ hovorí. Pri domoch, v ktorých bývajú jeho pacienti, sa odpadky kopia a sú rajom pre hlodavce. Pediater v rómskej komunite musí byť nielen dobrým lekárom, ale aj psychológom či gynekológom.
Stratili pracovné návyky
„Situácia sa v mnohých rodinách zhoršuje z roka na rok. Ak tento problém systémovo nevyrieši vláda, tlačíme si ho pred sebou ako časovanú bombu,“ tvrdí Rybár.
S Rómami to vraj ide dolu vodou od deväťdesiatych rokov. Zanikli družstvá, kde sa mohli zamestnať aj so základným vzdelaním, postupne skrachovali výrobné fabriky, znížili sa sociálne dávky, zvýšila sa nezamestnanosť a Rómovia za štvrťstoročie úplne stratili pracovné návyky.
„Pre niektorých sa stali jediným zdrojom príjmu prídavky na deti, a tak ich plodia, aby mali z čoho žiť,“ hovorí lekár, ktorý už roky pomáha prežiť tým najbiednejším.
