DIVÍN, ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Prázdniny sú v plnom prúde a to je čas, keď mnohých láka turistika. Ľudia okrem kúpalísk a priehrad navštevujú aj hrady. Takýto výlet sa však nemusí vždy skončiť šťastne. Niektoré hradné zrúcaniny v našom regióne sú plné nástrah. Nielen v podobe polorozpadnutých múrov a hlbokých priepastí, ale nebezpečenstvo ukrývajú aj náučné chodníky, na ktoré rozhodne nepatria lodičky na vysokom opätku. Starosta Juraj Badinka hovorí, že opatrnosti nikdy nie je dosť.
Na hrade Šomoška je nástrah dosť
Obec Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec má už minimálne štvrť storočie v prenájme pohraničný hrad Šomoška. Za ten čas tunajší starosta Juraj Badinka zažil na hrade rôznych turistov.
„Mali sme tu dámy, ktoré sa na zrúcaninu vybrali v lodičkách na vysokom opätku a potom si vyvrtli členky. Jeden turista z Maďarska, potúžený alkoholom, sa vyšplhal vo východnej bašte na staré hrady. Jedna sa pod ním zlomila a on spadol do približne desať metrov hlbokej kotliny. Mal šťastie, že si len zlomil ruku. Táto neopatrnosť ho mohla stáť aj život,“ hovorí starosta. Spomenie školákov, ktorí napriek zákazu od pani učiteľky hádzali kamene dole do priepasti. „Keby boli pod nimi turisti, mohli ich trafiť,“ skonštatuje Badinka.
Hradnú zrúcaninu, ktorá je európskym unikátom, ročne navštívi približne 24–tisíc turistov. Chodia sem slovenskí, ale aj zahraniční návštevníci. „Mali sme tu už Američanov, Angličanov, Rakúšanov i Bielorusov,“ hovorí starosta. Obec v predchádzajúcich rokoch rozbehla na hradných zrúcaninách záchranné práce.
„Na nebezpečných miestach sme vybudovali zábradlie, opravili východnú i západnú baštu, na hrade sme vybudovali vyhliadkové plošiny, zriadili dva náučné chodníky,“ vymenúva aktivity na záchranu zrúcaniny starosta, ktorý verí, že už v blízkej budúcnosti sa kultúrna pamiatka dostane do vlastníctva obce. „Už roky sa o to snažíme, veď do štátneho majetku investujeme tisíce eur i čas. Štát svoj prebytočný majetok ponúkal rôznym svojim organizáciám, no tie o zrúcaninu nejavili záujem,“ hovorí starosta.
Obec sa o sedemstoročný hrad stará príkladne. Vstupné do areálu je 1,15 eur. V tejto cene je zahrnutý historický výklad, ale napríklad aj drevo na opekanie, detské preliezačky či disk na pečenie. „Napriek tomu sa však nájdu turisti, ktorým sa cena vstupného zdá vysoká. Neuvedomujú si, že údržba hradu, náučných chodníkov, vstupného areálu a mzdy dvoch pracovníkov stoja obec ročne tisíce eur,“ dodá starosta.
Na Divínskom hrade nie sú zábradlia
Nádherný pohľad na široké okolie je aj z hradu Divín. Hrad je majetkom obce a je voľne prístupný. Ale aj pri návšteve tohto hradu treba byť opatrní. Aj keď sa obci v tomto roku podarilo získať grant vo výške 41–tisíc eur a z tejto sumy pôjde 30–tisíc na opravu poškodených múrov, sú tu aj ostatné nástrahy, na ktoré si treba dávať pozor.
„Chýbajú tu oporné zábradlia, na niektorých chodníkoch je veľa uvoľnených skál, hrozí tu pošmyknutie,“ hovorí starosta Divína Ján Koza. Pred troma rokmi sa tu zranil 15–ročný chlapec, ktorý preskakoval štrbiny a do jednej spadol. Našťastie, pri páde utrpel len ľahké poranenia. Zranila sa tu aj dievčina, ktorá spadla do menšej priepasti. Ak sa teda vyberiete na Divínsky hrad, pozorne sa pozerajte pod nohy, aby ste nespadli do priepasti. „Je tu nerovný terén a všade sú hromady skál zo zvetraných múrov,“ upozorňuje starosta.
Momentálne na hrade prebieha archeologický výskum, takže je tu rušnejšie ako inokedy. „V tomto roku archeológovia pokračujú vo výskume horného hradu. Odkrývajú aj dva úseky v mieste parkánu, čo je mladšia hradba okolo horného a dolného hradu. Po zakonzervovaní najviac poškodených múrov sa v areáli kultúrnej pamiatky vybudujú oporné zábradlia,“ dodá starosta.
O možnom riziku sa dočítate i na vstupenkách
Fiľakovský hrad ročne navštívi približne 20–tisíc turistov. „Minulú sobotu sme tu mali dvesto platiacich ľudí. Zaujímali sa o expozíciu v Bebekovej veži, o stredný i horný hrad,“ hovorí riaditeľ hradného múzea vo Fiľakove Attila Agócs. Turisti by podľa neho nemali opúšťať vyznačené chodníky, pretože na niektorých miestach hrozí riziko úrazu.
„Už na vstupenkách upozorňujeme návštevníkov, aby rešpektovali zákaz vstupu na nevyznačené miesta a chodili len po vyznačených chodníkoch. Pôvodné hradby sú dosť rozsiahle a na mnohých miestach hrozí pošmyknutie sa. Na najnebezpečnejších miestach, ako napríklad na strednom hrade pri delových pozíciách, máme vybudované železné zábradlia,“ hovorí riaditeľ.
Riziko úrazov sa podľa neho zvyšuje najmä pri skupinách žiakov a študentov, ktorí sú zvedaví a jeden či dvaja pedagógovia každého nemajú šancu ustriehnuť.
Za posledných desať rokov sa na hrade nestal vážnejší úraz. „Okrem prípadu, keď jedného robotníka pohrýzol v areáli hradu túlavý pes,“ hovorí Agócs.
Lístok na hrad pre dospelú osobu stojí tri eurá, deti, mládež a tí skôr narodení zaplatia len polovicu.
Nebezpečný je len starý hrad
Pre turistov je hrad Modrý Kameň azda najbezpečnejší. Od roku 1995 tu sídli Hontiansko-novohradské múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Múzeum ponúka rozsiahlu expozíciu hračiek (od najjednoduchších drevených koníkov až po mechanické hračky dneška) a bábok (z divadiel i bábkových filmov). Ročne hrad navštívia tisíce turistov. Riziko úrazu podľa tunajšej riaditeľky Heleny Ferencovej hrozí len na starom hrade, kde sa nachádza dolná bašta s nádherným pohľadom na široké okolie. Tu by návštevníci hradu rozhodne nemali preliezať bezpečnostné zábradlie, pretože by mohli skončiť v priepasti. Na možné riziko upozorňujú aj informačné tabule.
