MUČÍN. Dobrovoľní hasiči. Zasahujú pri požiaroch, živelných pohromách i ekologických haváriách. Bez nároku na finančnú odmenu bojujú s časom a nasadzujú vlastné životy. Vo svojom voľnom čase pomáhajú zachraňovať životy ľudí a ich majetok. V niektorých obciach si dobrovoľné hasičské zbory stále držia tradíciu, v iných ich činnosť skončila. Dôvody sú rôzne - nedostatok financií na ich činnosť, ale aj fakt, že veľa ľudí pracuje v zahraničí.
Aby si prilepšili, kosia a zbierajú šrot
V Mučíne sa darí dodržiavať hasičskú tradíciu. „Dobrovoľní hasiči u nás fungujú už pol storočie. Nejaký čas mali síce útlm, ale pred piatimi rokmi sa ich činnosť opäť naštartovala,“ hovorí starosta obce Jozef Hodulák.
O to, že sú hasiči v obci opäť aktívni, sa najviac pričinil Anton Galamb, ktorý svojim entuziazmom dokázal strhnúť k dobrovoľnej činnosti viac ako dvadsať ľudí. „Nadviazal som na tradíciu, ktorú máme v rodine. Môj starý otec bol hasič. Vždy vedel o svojom koníčku, na ktorý bol hrdý, pútavo rozprávať. Trénujeme dvakrát do týždňa. Pred troma rokmi sme hasili horiace seno, o rok neskôr šopu. V týchto dňoch sú veľké horúčavy, ľudí upozorňujeme na to, aby nezakladali ohne,“ hovorí predseda Dobrovoľného hasičského zboru v Mučíne Anton Galamb.
Z obecného rozpočtu dostáva zbor na svoju činnosť ročne 2–tisíc eur. Tieto peniaze by však nestačili. „Zbierame šrot, kosíme trávu a tak si dokážeme aj niečo privyrobiť. Veď keď chodíme na súťaže, takmer všetko si musíme hradiť zo svojich peňazí,“ dodá Galamb.
Hasiči v Ružinej majú podporu obecného úradu
Dobrovoľnú pomoc širokej verejnosti sú pripravení poskytnúť i hasiči z Ružinej. Hasičskú tradíciu tu podporuje aj obec. „Tohto roku sme na činnosť dobrovoľným hasičom vyčlenili 5-tisíc eur. Minulý rok sa nám podarilo opraviť požiarnu zbrojnicu. Na rekonštrukciu sme z eurofondov získali viac ako 250-tisíc eur. Viac ako stotisíc išlo z obecného rozpočtu,“ hovorí starosta obce Ondrej Baline.
V Ružinej majú hasiči už 80-ročnú tradíciu. „Aj včera sme hasili požiar sena. Nezodpovedný občan nechal oheň bez dozoru a plamene sa rýchlo šírili ďalej. Raz do týždňa mávame tréning a keďže nás je v zbore približne štyridsať členov, vždy si vieme podeliť služby," hovorí Ján Balaško, predseda dobrovoľných hasičov.
V Ružinej majú veľmi slušnú techniku. „Ako jedno z mála družstiev v regióne máme požiarne auto, jednu liazku a jednu karosu, “ dodá predseda.
Minulý rok v marci pri hasení požiaru v Lovinobani zomrel jeho kolega Jozef Fajčík. „Išli sme profesionálnym hasičom pomáhať hasiť les. Kolegovi Jožkovi prišlo zle, odpadol a zadusil sa. Pri nešťastí boli aj jeho dvaja synovia, ktorí sú tiež dobrovoľní hasiči. Kolega Jožko, ktorý bol roky dobrovoľným hasičom, nám chýba. Jeho pamiatku sme si uctili aspoň tak, že vynovená zbrojnica nesie jeho meno a každý rok na jeho počesť chceme usporiadať súťaž,“ hovorí Balaško, ktorý je dobrovoľným hasičom už šestnásť rokov. Túto prácu miluje a je na ňu hrdý. „Podľa mňa by každá obec mala mať hasičov. Nie je to len o hasení, ale aj o výchove a príprave ľudí k ochrane pred požiarmi, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami,“ dodá predseda.
V Ružinej ešte donedávna mali aj ženské mužstvo. To sa však rozpadlo, pretože dámy hasičky odišli za prácou do iných kútov Slovenska alebo zahraničia. „Žiaľ, taká je realita. Na okolí je veľmi málo pracovných príležitostí,“ hovorí Balaško.
Rapovce môžu ísť príkladom
Najviac dobrovoľných hasičov nájdete v Rapovciach. Tunajší zbor má až sedemdesiat členov. Svoje kvality dokazujú na rôznych súťažiach, kde obsadzujú prvé priečky. „Teší ma, že máme veľa mladých členov, dievčat i chlapcov. Všetci to robia vo svojom voľnom čase a už sa nám stalo aj to, že sme si benzín na súťaž museli platiť z vlastného vrecka,“ hovorí predseda tunajších hasičov Imrich Očovay.
Od obce dostávajú na svoju činnosť ročne 2–tisíc eur. Najviac peňazí minú na pohonné hmoty a opravu techniky.
„Auto, na ktorom chodíme na zásahy, má už takmer štyridsať rokov, čerpadlá vyše štyridsať. Sú opotrebované, častejšie sa pokazia. Potrebovali by sme nové auto aj čerpadlá, ale nevieme si ani predstaviť, kde by sme na ne zobrali peniaze,“ hovorí predseda, ktorý je v radoch dobrovoľných hasičov už takmer štyridsať rokov.
„Ja aj moji kolegovia radi pomáhame ľuďom. Aj minulý rok sme hasili štyri požiare. Rýchlym zásahom sme ľuďom zachránili majetky. Ďakovali nám za to a to je ten pocit, ktorý nás všetkých hreje pri srdci,“ dodá Rapovčan.
Pokiaľ niekto chce, cestu si nájde
Riaditeľ Územného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Lučenci Ján Kepeňa hovorí, že o dobrovoľné hasičstvo klesá záujem vo viacerých obciach. Aj tam, kde bola dlhé roky bohatá tradícia. „Niekedy sme mali dobrovoľných hasičov v okresoch Poltár a Lučenec takmer v každej dedine. Dnes fungujú len v tridsiatich. Vytratili sa z väčších i menších obcí. Napríklad v Kalinove sme kedysi mali až tri zbory, dnes tam nie je ani jeden. Žiadny zákon obciam totiž neprikazuje mať dobrovoľných hasičov, len obce nad 500 obyvateľov majú mať podľa zákona obecný hasičský zbor,“ hovorí Kepeňa.
Tento zákon však podľa neho dopomohol k pasivite tým obciam, ktoré majú menej ako päťsto obyvateľov.
Situáciu ovplyvňuje aj migrácia za prácou, nezamestnanosť, ale aj fakt, že štát túto činnosť nepodporuje. Do 90–tych rokov štát dával dobrovoľným zborom materiálne vybavenie zdarma, potom to skončilo. „Ja stále hovorím, že je to o ľuďoch. Pokiaľ niekto chce, dokáže nadchnúť dvoch či troch dobrovoľníkov v obci, ktorí tradíciu hasičstva oživia. Pred dvoma rokmi sa napríklad podarilo obnoviť Dobrovoľný hasičský zbor v Buzitke, ktorý tu nefungoval už dvadsať rokov. Pred troma rokmi mali v obci povodeň a vtedy si ľudia uvedomili, že im dobrovoľní hasiči chýbajú,“ hovorí Kepeňa.
Techniku máme, chýba záujem
Nami opýtaní starostovia sa zhodli v jednom - tradíciu hasičstva by oživiť chceli, ale nejako sa im to nedarí. „Nie je záujem zo strany mladých ľudí,“ hovorí starostka Boľkoviec Margita Sedliaková.
Vo Veľkej Vsi dobrovoľní hasiči ukončili aktívnu činnosť pred piatimi rokmi. „Potešil by som sa, keby sa v obci našla mládež, ktorá by ju opäť oživila. Techniku na to pripravenú máme,“ hovorí starosta obce Jozef Líška.
Podobná situácia je aj v susednom Kalinove. „Všetko to súvisí s dnešnou uponáhľanou dobou. Ľudia majú problémy s voľným časom. Buď sú zamestnaní a nemajú čas, alebo sú bez práce a majú problém vyžiť z mesiaca na mesiac. Samozrejme, že by ma potešilo, keby sa tradícia dobrovoľných hasičov oživila. Techniku na to máme,“ hovorí Ján Šárkan.