REVÚCA. Samospráva Revúcej a okolitých obcí plánuje vybudovanie nových cyklotrás vedúcich po násype nedokončenej železničnej trate. Ako povedala primátorka mesta Eva Cireňová, na vybudovanie cyklistických chodníkov nemajú dosť peňazí, preto sa uchádzajú o pomoc zo strany banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Podľa predsedu BBSK Vladimíra Maňku by práve cyklotrasy mali byť prioritou kraja počas najbližších štyroch rokov.
BBSK čaká na podpis zmluvy o prevode majetku zo strany Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bývalej železnice na trase Poltár - Rimavská Sobota. Súčasťou prevodu sú aj nehnuteľnosti, ktorým hľadá BBSK nové využitie. "V tomto prípade je vybudovanie cyklotrasy pomerne jednoduché, vzhľadom na to, že sú v poriadku najmä vlastnícke vzťahy. Napriek tomu sú tam náročné investície napríklad pri obnove mosta, či zvážení technického stavu tunela. V prípade Gemerských zelených trás budeme musieť najskôr zistiť, kto je majiteľom stavieb. V každom prípade by obe trasy mali spájať Muránsku dolinu a turistov doviesť až do maďarskej dedinky Hollókő, ktorá si dodnes zachovala stredovekú formu. V oboch prípadoch by to malo podporiť miestnych podnikateľov najmä v oblasti služieb," povedal Maňka.
Samosprávny kraj plánuje získať peniaze na budovanie cyklotrás z fondov Európskej únie. Gemerské zelené trasy by miestne samosprávy chceli napojiť až na tunely v obci Magnezitovce a získať tak prepojenie na východné Slovensko. "Chceli by sme využiť násypy železničnej trate, ktorá nebola nikdy dokončená. Na takýto projekt však v meste a obciach nemáme dosť peňazí. Sprístupnenie samotnej trate by možno nebolo až tak finančne náročné. Dôležitá je však starostlivosť o technické diela. Napríklad tunel v Magnezitovciach bude potrebné preskúmať a zvážiť, či bude vôbec jeho využívanie možné. V tomto projekte počítame s troma variantmi náročnosti. Najlacnejší by stál 200.000 eur, ten najdrahší odhadujeme na 1,5 milióna eur. Teraz potrebujeme zvážiť, čo zvládneme aj v spolupráci s BBSK," doplnila primátorka Revúcej Eva Cireňová.
Železničnú trať začali budovať počas Slovenského štátu, pretože juh Slovenska vtedy patril Maďarsku. "Slovensko potrebovalo dopravne spojiť najmä Štítnicku, Muránsku a Rimavskú dolinu. Bez tejto trate by sa vlakom vtedy dalo cestovať iba cez územie Maďarska. Stavba bola mimoriadne finančne zložitá. Po povojnovom vysporiadaní územia však tieto technické diela stratili svoj význam, hoci na ne stačilo položiť už len koľajnice. Napriek tomu je to veľmi kvalitná práca, ktorá bez údržby odoláva až dodnes," dodal konateľ mestských lesov v Revúcej Ladislav Szabó.
