DOBROČ. Uhynuté zvieratá na cestách. Mačky, psy, vtáky, líšky, ale aj srnky. Najmä v letných mesiacoch je ich na našich cestách viac ako dosť. Od kadáverov sa šíri zápach, poletujú okolo nich muchy a sú aj možným zdrojom infekcií. Ohrozujú zdravie ľudí a zvierat, poškodzujú životné prostredia, sú rizikom znečistenia vody, ovzdušia, pôdy aj rastlín. Väčšinou sa stáva, že ich z cesty nemá kto odpratať, aj napriek tomu, že pravidlá sú jasné.
Zodpovedná je obec, ale aj poľovné združenie
Ak je zrazené zviera v intraviláne obce, je povinnosťou obecného úradu zabezpečiť jeho odstránenie prostredníctvom kafilerického zariadenia. Ak sa uhynuté zvieratá nachádzajú na cestách v extravilánoch obcí, je potrebné nahlásiť to príslušnému správcovi ciest. Správca cesty sa v prípade uhynutej voľne žijúcej zveri spojí s najbližším poľovným združením.
Ľudia sa zvyknú obracať aj na veterinárnu správu s otázkou, čo napríklad so zrazenou líškou, ktorá je už päť dní na ceste a nepríjemne zapácha. „V našej kompetencii je ľudí usmerniť, kam volať. To znamená, že ich nasmerujeme na starostu, na správcu komunikácie alebo poľovnícke združenie,“ hovorí riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Lučenci Elena KOváčiková.
Teória je jedna vec a prax druhá. Zvyčajne vodič z miesta nehody utečie bez toho, aby niekde nahlásil zrazenú zver. Z tela sa postupne stane kôpka mäsa, ktorú roznesú na pneumatikách autá, prípadne skončí v žalúdku inej zveri. „Keďže každý deň dochádzam z Dobroče do Lučenca, všímam si nad Vidinou kôpku mäsa. Každý deň je menšia a menšia,“ hovorí Kováčiková.
Zrazenými zvieratami kŕmia psy
Väčšina nami opýtaných starostov rieši problém s uhynutými zvieratami po svojom. „Do roka máme kadáverov na cestách veľa, pretože sa v našom katastri nachádza kritický úsek štátnej cesty. Medzi Pílou a Mýtnou, až po odbočku do Dobroče, končí pod kolesami áut najmä vysoká zver,“ hovorí starosta Dobroče Ján Krnáč. Keďže je aj podpredsedom Poľovníckeho združenia Dobroč, má skúsenosti aj s odpratávaním uhynutej zveri z ciest, ktorá už nepatrí pod intravilán obce. „My takého zvieratá, pokiaľ nie sú v značnom štádiu rozkladu, využívame na kŕmenie poľovníckych psov. Pokiaľ je už z nich rozkladajúca sa kôpka mäsa, skončia v kafilérnej jame, ktorú si naše združenie vykopalo tak, aby sme neohrozili pitné zdroje,“ hovorí Krnáč.
Dobroč je obec, cez ktorú chodia vodiči opatrne. Preto sa tu málokedy stane, že vodič zrazí psa alebo mačku. „Ani si nespomínam na takýto prípad, ale pokiaľ by sa stal, tak by si majitelia uhynuté zviera pochovali sami,“ dodá starosta.
V Lovinobani psa pochovali
Frekventovaná štátna cesta vedie aj cez Lovinobaňu. Cez hlavnú spojnicu medzi Zvolenom a Lučencom denne prejdú tisíce áut. Napriek tomu starosta Lovinobane Marián Lenhard uhynuté zvieratá na komunikácii zatiaľ neriešil. „Asi máme šťastie, zatiaľ nám nikto takéto prípady nenahlásil. Na jar sme riešili uhynutého psíka. Bol to zrejme tulák, ktorý skončil pod kolesami auta v dedine. Pochovali sme ho,“ hovorí starosta, ktorý na našu otázku, aký je postup pri odpratávaní kadáverov z cestných komunikácií, odpovedal pohotovo: „Jasné, že za uhynuté zvieratá v intraviláne obce je zodpovedná obec. V extraviláne treba kontaktovať poľovnícke združenie.“
Mali by skončiť v kafilérke
Zrazená poľovná zver, ale aj domáce zvieratá by mali skončiť v kafilerickom zariadení. Na Slovensku fungujú dve takého zariadenia - v Žiline a Nitre. „Zrazené zvieratá by nemali skončiť inde. Veterinárne asanačné stredisko VAS, s.r.o., Žilina a N-ADOVA Nitra chodia pravidelne do nášho regiónu, pretože odvážajú napríklad živočíšne vedľajšie produkty z tunajšieho mäsokombinátu, obchodných reťazcov a poľnohospodárskych podnikov. Starostovia sa s nimi môžu dohodnúť na odstránení uhynutých zvierat,“ dodá riaditeľka.
