ZUBEREC. V Múzeu oravskej dediny otvorili výstavu o potulkách českých bratov Čapkovcov po oravských dedinách a mestách v 30. rokoch minulého storočia.
Druhý domov
„Áno, je to chudobné a ponechané stranou. Ale nemáte poňatie, čo by sa z toho dalo urobiť, rovnako slávna ako údolie alpské, zem vzduchu a vône, lesa a hôr, len keď na to ľudia prídu a až sa s tou všetkou krásou naučia múdro a šetrne nakladať,“ takto opísal Karel Čapek Oravu v jednom zo svojich článkov. Z každého zápisu o pobyte v oravských končinách cítiť jeho blízky vzťah k tomuto kraju. Rovnako blízko mal k nemu aj jeho brat Josef. Toho zase inšpiroval pri maľovaní obrazov. Obaja vnímali Oravu ako svoj druhý domov.
Bratia Čapkovci začali chodiť na Oravu po tom, ako sa ich otec stal lekárom v Trenčianskych Tepliciach. Prvýkrát sa ubytovali v hoteli takmer priamo pod Oravským hradom. Na Oravu chodievali pravidelne cez prázdniny. Vždy bývali na rovnakom mieste. Ich potulky však pod hradom ani zďaleka nekončili. Práve naopak. Vyrážali odtiaľ do všetkých okolitých dedín, miest, neraz zavítali do Roháčov. „Karel zachytával život ľudí a krajinu fotoaparátom, písal fejtóny o Slovensku do Lidových novin, dopĺňal ich kresbami,“ píše autorka výstavy, Kristína Váňová, vedúca múzea Památky Karla Čapka v Strži. „Josef aktívne odpočíval, svoje zážitky spracovával v pražskom ateliéri, v jeho maliarskej tvorbe sa z tohto obdobia objavujú aj motívy slovenského vidieka – vidiečanov, ich bežného života, detí, krajiny.“
Vtedy a dnes
Keď sa českým výletníkom podarilo požičať si fotoaparát, zachytávali naň krásy Oravy. Aj vďaka tomu sa v ich pozostalosti našli vzácne fotografie zo života oravských ľudí z prvej polovice 20. storočia.
Výstava je poskladaná z fotiek z rôznych kútov Slovenska, z článkov Karla Čapka a obrazov jeho brata Josefa. Autori výstavy mali niekoľko mesiacov pred jej otvorením plné ruky práce s lokalizáciou fotiek. Hoci autor si na ich zadnú stranu písal miesto aj rok, nie vždy si pamätal presne, kde ten-ktorý záber urobil. „Trvalo dlho, kým sa fotky podarilo vyvolať, je teda logické, že si autor nemusel presne pamätať, odkiaľ ktorá pochádza,“ hovorí Richard Janoštín, správca skanzenu na Brestovej. „Zisťovali sme, čo je na nich zachytené, pomáhal aj Juraj Langer. Niektoré sa nám lokalizovať nepodarilo. Zopár však bolo odfotených tak presne, že k tým historickým urobila Kristína Váňová na porovnanie presne také isté zábery, ale zo súčasnosti.“
Výstavu Bratři Čapkové na Oravě si môžu návštevníci pozrieť vo výstavných priestoroch múzea do konca augusta.
Bratia Čapkovci
Josef Čapek - narodil sa 23. 3. 1887 v Hronove. Bol maliar, spisovateľ, fotograf, grafik. Patril medzi všestranné umelecké osobnosti českej medzivojnovej kultúry. Vyštudoval Umělecko-průmyslní školu. Bol spoluzakladateľom umeleckej spoločnosti Skupina výtvarných umelcov, členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. Popri maľovaní sa venoval knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a písaniu. Zomrel na týfus v roku 1939 v koncentračnom tábore Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku.
Karel Čapek - narodil sa 9.1. 1890 v Malých Svatoňoviciach. Bol prozaik, dramatik, novinár, filmový scenárista, básnik, prekladateľ, literárny, divadelný a výtvarný kritik, estetik a filozof. Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov. V dielach poukazuje aj na nebezpečenstvo fašizmu a ohrozenie európskej demokracie. Zapísal sa do dejín robotiky, keď ako prvý použil pojem robot na označenie stroja, vo svojom diele R.U.R. Zomrel na zápal pľúc v roku 1938.
