DÚŽAVA. Dúžavská cesta je problémové sídlisko, ktoré sa nachádza neďaleko Rimavskej Soboty. Do povedomia širokej verejnosti sa dostalo vysokými dlhmi, nedisciplinovanými nájomníkmi, ale aj dlhodobým problémom s nefunkčnou kanalizáciou.
„Žije tu približne 1200 ľudí, z toho okolo 400 detí. Nemajú ihrisko, kultúrny dom, elektrinu ani vodu,“ hovorí poslanec Ján Farkaš, ktorý tunajšie pomery dôverne pozná. Pred rokom žiadal mesto, aby na opravu kanalizácie dalo 30-tisíc eur. Jeho požiadavka neprešla.
„Mestská časť Dúžavská cesta, kde žijú Rómovia, je dlhodobo neriešeným problémom. Sídlisko stojí už takmer 40 rokov a za tento čas sa tu nič neopravovalo. Keď vojdete do niektorých bytoviek, potrebujete plynovú masku kvôli smradu z kanalizácie. Je upchatá, nefunguje. Ak by sem prišiel hygienik, tak to tu musí zavrieť,“ hovorí Farkaš.
Voda v bytoch netečie osem rokov
Na problémové sídlisko sme sa vybrali aj my a to, čo sme tam videli, korešpondovalo s Farkašovým opisom. Exkrementy v pivniciach, vybité okná, rozobraté strechy, schody bez zábradlia, komíny vo vetracích šachtách, byty bez dverí i vody a medzi týmto všetkým sa hrali desiatky detí. „Je tu takmer osemdesiatpercentná nezamestnanosť. Niektoré rodiny žijú v takých podmienkach, že v hociktorom nápravno-výchovnom ústave by sa mali stokrát lepšie,“ hovorí Farkaš.
Pozeráme na vchody bez dverí. Tie vraj zmizli ako prvé. Zmiešané skupinky detí i dospelých sa zamestnávajú po svojom. Niektorí počúvajú hudbu, iní pofajčievajú alebo len tak debatujú medzi sebou. Na prvom medziposchodí sedí na zemi žena a vo vaničke perie ponožky. Okolo nej sa tmolí päť malých detí od 5 do 10 rokov. „No čo pozeráte, prať sa musí, deti toho veľa zašpinia. Ak ma chcete odfotiť, dajte mi desať eur,“ spustí na nás ráznym hlasom.
Už osem rokov sú obyvatelia sídliska odpojení od dodávky pitnej vody. Vodárenská spoločnosť pre dlh okolo 3,5 mil. korún odpojila od vody približne dvesto bytov. Jediným zdrojom pitnej vody je hydrant, ktorý sem zabezpečilo mesto.
Múry v pivniciach musia byť premočené
Jedným z mála tých, ktorí majú prácu, je 49-ročný Jozef Balog. Ubezpečuje nás, že nikdy nemal problém nájsť si prácu, a to, že je Róm, nikomu nevadilo. „Mám predsa šikovné ruky, na farbe pleti nezáleží. Niektorým som sa aj pokúšal dohodiť robotu, ale neprejavili záujem. Dovolím si tvrdiť, že 80 percent tu žijúcich ľudí sú obyčajní povaľači. Stačí im materská. Deti to rodia deti. Najmladší otec má len 12 rokov,“ približuje situáciu Jozef.
Pracuje v kamenárskej firme. Jeho byt je vo vchode, ktorý ako jediný má funkčnú kanalizáciu. Splašky z ostatných bytov tečú do pivníc. Tie sú zamurované. Zamurovali ich pred tromi rokmi. To preto, aby sa po sídlisku nešíril smrad. „Nechápem, čo budú robiť, keď sa im to raz celé naplní výkalmi,“ zamýšľa sa Jozef. Vadí mu, že žije v takomto prostredí. Nemá však iné východisko. Susedom navrhol, že vymaľuje chodby a osadí okná. Za prácu nechcel nič, len 300 eur na materiál.
„Keby každý, kto tu býva, prispel 10 eurami, mohli sme žiť ako ľudia. Ale oni peniaze radšej nahádžu do automatov, alebo prepijú,“ hovorí Jozef a ukazuje nám zamurované pivnice, do ktorých tečú výkaly. „Tie múry už musia byť premočené. Ak by sa splašky dostali von, podľa mňa hrozí epidémia veľkých rozmerov. Poslanci si neuvedomujú, že nákaza sa šíri rýchlo,“ hovorí poslanec Farkaš.
Mesto byty predalo, zbavilo sa dlhov
Pred siedmimi rokmi si tu odkúpil najviac zdevastovanú bytovku. Opravil ju. Bola to posledná, ktorú vlastnilo mesto. Byty v ďalších piatich bytovkách odpredala samospráva Rómom za jednu korunu za meter štvorcový ešte v roku 2003. „Takýmto krokom sa mesto zbavilo dlhov, ale problém Dúžavskej cesty sa nevyriešil,“ hovorí primátor mesta Jozef Šimko.
Podľa neho je sídlisko v oveľa lepšom stave ako pred tromi rokmi. „Mesto tam zamestnáva na aktivačných prácach viac ako desať ľudí, ktorí zabezpečujú poriadok,“ hovorí Šimko. Čiastočne by podľa neho problém vyriešilo vybudovanie nových nájomných bytov. „Chceli by sme tu postaviť 24 bytov nižšieho štandardu, ktoré odsúhlasili poslanci už v januári 2011,“ hovorí primátor.
Išlo by o vybudovanie štyroch bytoviek s 24 bytovými jednotkami v hodnote okolo 23–tisíc eur. „Na tento účel by sme si zobrali úver a dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania na obdobie 30 rokov,“ hovorí primátor mesta. Podľa jeho slov by hodnotu bytov splácali budúci obyvatelia, pričom mesačný nájom by bol 17 eur. Mesto by prispelo 5–percentnou spoluúčasťou. „Vytypovali by sme takých ľudí, ktorí by vedeli platiť,“ dodá primátor.
Rómsky poslanec Farkaš je však v tomto prípade pesimista. „Neverím, že sa tu budú stavať nájomné byty nižšieho štandardu. Poslanci výstavbu neschválili.“ Podľa neho je problém Rómov na Dúžavskej ceste problémom chudoby. Mladí Rómovia nie sú vzdelaní. Je pre nich ťažké zamestnať sa. „Je tu fakt bývanie, ktoré nezodpovedá bývaniu v 21. storočí. Chcel by som sem priviesť krajského hygienika,“ dodá Farkaš.
Pred troma rokmi sídlisko deratizovali
Riaditeľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote sme sa opýtali, či na Dúžavskej ceste môže dôjsť k epidémii. „Náš úrad mapuje situáciu vo veci výskytu prenosných ochorení. Momentálne je epidemiologická situácia na Dúžavskej ceste priaznivá. V poslednom období nebol zaznamenaný zvýšený výskyt prenosných ochorení. Naposledy bola zaznamenaná epidémia hepatitídy v roku 2004,“ hovorí Dušan Béreš, regionálny hygienik.
V rokoch 2007-2011 regionálny úrad realizoval Program podpory zdravia znevýhodnených komunít na Slovensku. Aj na Dúžavskú cestu chodili komunitní pracovníci a robili tu zdravotnú osvetu. Zamerali sa na osobnú hygienu, rozdávali šampóny, zubné kefky, pasty, mydlo, toaletný papier. Spolupracovali aj s lekármi ohľadom preventívnych opatrení a očkovaní.
„V roku 2009 v rámci programu prebehla celoplošná deratizácia a dezinfekcia v rómskej osade na Dúžavskej ceste. Žiaľ, v posledných dvoch rokoch sa program už nerealizoval,“ dodá Béreš.
