MODRÝ KAMEŇ. Jednu z najväčších slovenských gaštaníc nájdete v Modrom Kameni. Každoročne si tu plody gaštana jedlého uctievajú na gaštanových slávnostiach. No tie už minimálne desať rokov majú smútočný podtón.
Život tunajším pestovateľom znepríjemňuje hubové ochorenie, ktoré spôsobuje rakovinu kôry stromov gaštana.
Je to tak vážne ochorenie, že odborníci ho označujú za karanténne.
Huba Cryphonectria parasitica ničí stovky stromov. Niektoré z nich už museli vypíliť. Osud najväčšej gaštanice v najmenšom mestečku na Slovensku je neistý. Ohrozené sú aj gaštanové slávnosti.
Z pätnástich gaštanov jej ostalo päť
Gaštan jedlý sa do Modrého Kameňa dostal vďaka Turkom. Tí v roku 436 dobyli Modrokamenský hrad a usadili sa tu na dlhých sedemnásť rokov. Turci tu vysadili aj prvé stromy gaštana jedlého. Kedysi v meste a jeho okolí rástlo 3500 gaštanov.
Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa tu urodili tisíce kilogramov gaštanov. Do Modrého Kameňa ich chodili vykupovať ľudia z celého Slovenska. Dnes sú domáci radi, ak ich nemusia kupovať aj oni sami.
„V gaštanici som kedysi mala pätnásť gaštanov. Boli to staré stromy, ktoré dobre rodili. Do roka mi dali desiatky kíl gaštanov. Niečo som si uskladnila, niečo rozdala rodine a veľa som aj popredala. Som na dôchodku a celkom ma potešilo, keď som si mohla takto privyrobiť,“ hovorí pani Mária, ktorá býva hneď pod gaštanicou.
Dnes je realita iná. Pani Mária je skeptická. Už prestala veriť, že sa jej stromy vyliečia. „Rakovina napadla viac ako desať stromov. Už si s ňou neporadím. Podľa mňa moje stromy už nemajú šancu na uzdravenie,“ hovorí Mária.
Založili združenie na záchranu stromov
Rakovina doslova decimuje vzácne stromy. Šíri sa vzduchom. Prenáša ju hmyz i vtáky. Prognózy do budúcnosti sú veľmi nepriaznivé. Predpokladá sa, že rakovinou kôry je nakazených až 90 percent stromov.
„Veď sa pozrite, konáre už nemajú listy, kôra je suchá a popraskaná. Ničí ich, pliaga jedna. Niektorí pestovatelia si už nakúpili nové sadenice a zasadili ich. Tie, ktoré neukradli a nezničila zver, vyschli,“ hovorí Bohuslav Bariak, predseda občianskeho združenia SATIVA.
Miestni zanietenci už roky bojujú za záchranu gaštanov v Modrom Kameni. Pomáha im v tom aj Štefan Plevo, bývalý predseda združenia. „Slovenská akadémia vied tu niekoľkokrát robila výskum. Brala vzorky na vytvorenie vakcíny, lenže to trvá určitý čas. Niekoľko stromov sa už pomoci nedočkalo a museli sme ich vypíliť. Choroba postupuje a zatiaľ žiadna vakcína nezabrala. Problémom sú aj peniaze, ktorých je žalostne málo,“ hovorí bývalý predseda.
Má už sedemdesiatosem rokov a podlomené zdravie. Bol by veľmi rád, keby sa dožil toho, že aspoň časť stromov v gaštanici sa uzdraví. Problém vidí aj v tom, že gaštanica patrí viac ako 250 vlastníkom.
„Niektorí k stromom prišli ako slepé kura k zrnu a podľa toho sa k nim aj správajú. Starí rodičia pomreli a ich potomkovia ku gaštanom nemajú vzťah. Kým rodili a boli zdravé, chodili k nim, pokosili okolie, odstránili tŕnie. Teraz, keď sú choré, ani si ich nevšimnú. Všetko zarastá burinou,“ hovorí Plevo.
Staršie stromy už nezachránia
Na svahoch v okolí Modrého Kameňa nájdete veľa suchých stromov a pňov. „Majitelia stromy spílili, pretože rakovina príliš pokročila. Huba, ktorá ničí stromy, sa volá Cryphonectria parasitica. Upcháva vodivé pletivá v lykovej časti a tým vlastne znemožňuje tok živým. Možno keby niekto odstránil choré konáre, strom by sa zachránil. Stromy sú však staré a kto by liezol do takých výšok? Navyše táto choroba sa dá ako-tak liečiť u stromov mladších ako štyridsať rokov. Staršie sú odsúdené na zánik,“ hovorí Plevo.
Gaštany patria k Modrému Kameňu
Gaštanica poskytovala tisícky plodov za sezónu, teraz už len zlomok. Preto možno v budúcnosti hrozí zánik gaštanovým slávnostiam. Predseda združenia Bohuslav Bariak rád spomína na časy, keď bol ešte malý a kilogram gaštanov stál štyri koruny.
„Dnes za kilo zaplatíte sedem eur, v niektorých obchodoch aj dvanásť. Pred dvadsiatimi rokmi sa mi urodilo aj päť metrákov gaštanov, dnes už ani polovica,“ hovorí Bariak.
V Modrom Kameni zvyknú ľudia gaštany zavárať do sladkokyslého nálevu alebo ich dajú zamraziť. V kuchyni majú gaštany široké využitie.
„Sú dobré pečené i varené, no ja mám najradšej gaštanové pyré. Tak ako si Američania nevedia predstaviť Vianoce bez morky naplnenú gaštanmi, tak ja si neviem predstaviť, že raz našej gaštanici zazvoní umieráčik,“ dodá Bariak, predseda združenia, ktoré už vypracovalo veľa projektov na záchranu stromov, no zatiaľ bez pozitívneho výsledku.
Na Slovensku sa škodlivá huba Cryphonectria parasitica vyskytuje od roku 1976. V Európe sa objavila už v roku 1936. Je predpoklad, že parazitujúca huba sa do Modrého Kameňa dostala z maďarského Nagymarosu.
Viac fotiek
Pozrite si fotogalériu >>
