HRUŠOVO. Dobrý slivkový lekvár si bolo treba zaslúžiť namáhavou prácou. Zvyčajne sa varil vonku v medenom kotlíku.
„Na miešanie sme používali dlhú varechu, lebo horúci lekvár prskal na všetky strany. Varili sme ho za stáleho miešania pokiaľ nezhustol. Zvyčajne sme pri ňom stáli od rána až do neskorého večera,“ hovorí 79-ročná Cecília Bendiková z Hrušova.
Slivkový lekvár varí už viac ako päťdesiat rokov. „Maminke som s ním pomáhala už ako 10-ročná. Voľakedy sme varili lekvár zo štyroch košov sliviek, dnes už len z jedného. Zostarla som, nevládzem,“ hovorí Hrušovčanka.
Pravý domáci lekvár vydržal v špeciálnych hlinených hrncoch aj desať rokov. „Taký bol tvrdý, že sa dal krájať na kocky. Ako deti sme ho zvykli cmúľať namiesto cukríkov,“ hovorí sympatická dôchodkyňa.
Lekvárom plnili najmä buchty a pirohy, výborný bol aj na rezance. Cukor do neho nedávali. Nebolo treba, samotné slivky boli dostatočne sladké.
