VEĽKÝ KRTÍŠ. Na Slovensku sú tisícky nezamestnaných ľudí, ktorí trú biedu. Sú však aj tisícky zamestnaných, ktorí robia za minimálnu mzdu a majú problém vyžiť.
Jedným z nich je 28-ročný Alexander Dudáš. Býva v obci Nová Ves v okrese Veľký Krtíš. Napriek tomu, že si opasok uťahuje každý mesiac, dokáže prežiť len vďaka svojim rodičom.
Vyučil sa za stolára, no remeslo ho neuživí
„Niekedy si myslím, že keby som bol nezamestnaný a hľadal si fušky, zarobím viac ako takto,“ hovorí Alexander, ktorý je vyučený stolár. Keď skončil školu, vycestoval za prácou do Čiech. Živil sa tam murárskymi prácami a nevyhýbal sa ani príležitostným brigádam.
„Musel som si platiť ubytovanie, stravu, cestovanie a keď som si to všetko na konci mesiaca spočítal, zostalo mi pár drobných,“ hovorí Novovešťan.
Keď sa vrátil domov, začal sa rozhliadať po novej práci. Bez roboty bol len tri mesiace, potom sa zamestnal na píle. „Zarábalo sa tam celkom dobre, no bola to ťažká práca. Doplatila na to moja chrbtica. Mal som veľké bolesti a tak mi nezostávalo nič iné, len odtiaľ odísť,“ hovorí Alexander.
Mama aj z mála dokáže čarovať
Opäť sa dostal na úrad práce. Keď sa vyliečil, našiel si zamestnanie neďaleko svojho bydliska. Pracuje v spoločnosti so zahraničným vlastníkom, ktorá postavila závod neďaleko Novej Vsi.
„Aspoň ušetrím na cestovnom, keďže je to blízko,“ trpko sa usmeje mladý muž. Žije s nezamestnanou mamou, otcom, ktorý jazdí na kamióne a so sestrou, ktorá donedávna pracovala v Technogyme.
„Už dostala výpoveď, aj tam prepúšťali,“ povzdychne si Alexander. Obdivuje mamu, ktorá z tak mála peňazí dokáže udržať domácnosť. „Keby nie otca, možno by sme prišli aj o strechu nad hlavou a hladovali by sme. Ja ako robotník zarábam v hrubom 337 eur,“ hovorí Alexander.
Mesačný zárobok nestači na prežitie
Na účet mu po výplate pribudne necelých 300. Z týchto peňazí nevie, čo má skôr uhradiť. Keď si vyplatí pôžičku 110 eur a mobil 30 eur, zostane mu na živobytie 160.
„Na deň mi zostáva približne 5 eur. Na stravu, hygienu, nájomné, hygienu, relax. Keby som si každý deň kupoval len chlieb, mlieko a maslo, ani tak by som sám nevyžil. Mojím jediným šťastím je, že stále žijem s rodičmi a otec ako kamionista zarobí slušné peniaze.“
Alexander má priateľku, no na osamostatnenie a založenie rodiny zatiaľ ani nepomyslí. „Zatiaľ neviem uživiť seba, nieto ešte ženu a deti,“ dodá.
Takých, ako je Alexander, ba ešte chudobnejších, je v našom regióne veľa. Nielen mladých ľudí, ale aj mnoho dôchodcov, ktorým každý mesiac na účet prichádza dôchodok nižší, ako je minimálna mzda na Slovensku. Preto sa dediny vyľudňujú a ľudia sa sťahujú tam, kde je práca, do väčších miest a do zahraničia.
