Zoznamy nezvestných ľudí sú dlhé. V niektorých prípadoch sa príbuzní nikdy nedozvedia, čo sa stalo. V Lučenci sa v máji stratila dôchodkyňa. Doteraz sa polície nepodarilo zistiť, kde je. Susedia si myslia, že je už mŕtva.
LUČENEC. Na Slovensku ročne zmiznú desiatky ľudí bez stôp. Niektorých sa po čase podarí nájsť, no mnohých nezvestných nenájdu vôbec. Polícia v Lučenci už od začiatku mája pátra po nezvestnej 77-ročnej dôchodkyni Jolane Obrtancovej. Podľa výpovede jej syna z domu odišla 8. mája okolo šiestej večer. Odvtedy sa nikomu z blízkych neozvala.
Podľa susedov sa pani Jolana len málokedy vzdialila od bytovky, kde bývala. Na Erenburgovej ulici ju poznal takmer každý. „Zvykla sa prechádzať po ulici, susedov vždy úctivo pozdravila, bola to milá žena,“ hovorí Štefan Koprda.
Podobný názor má aj pani Beata. „Vždy umyla schody, bola to milá stará dáma. Nemala takto dopadnúť.“ Lučenčanka mala v čase odchodu z domu pravdepodobne oblečenú hnedú blúzku, hnedé nohavice a hnedé poltopánky. Tí, čo ju poznali, už neveria, že je medzi živými.
Lučenčanku našli po štyroch mesiacoch
V roku 2004 nahlásila na políciu nezvestnosť svojej sestry Jana Samuelová. Božena Mačudová odišla z domu 6. januára s tým, že ide do obchodu. Domov sa už nevrátila. Jedenásteho januára bolo po nej vyhlásené celoštátne pátranie. Hľadala ju polícia i príbuzní.
„Dokonca sme zašli aj za vešticou. Tá nám tvrdila, že ju treba hľadať v okolí smerom na Rimavskú Sobotu. Mesiac po jej zmiznutí sme dúfali, že je ešte živá a vráti sa domov. Potom sme prestali,“ hovorí Ondrej Mačuda, švagor.
Telo 46-ročnej ženy našli v máji v lese neďaleko Telky. Rodina si do dnešného dňa nevie vysvetliť, čo sa stalo. „Mali problémy ako v každej rodine. Boženka sa nikdy nesťažovala a nehovorila o tom, že si chce siahnuť na život,“ dodá jej švagor.
Zmizla bez stopy
Do dnešného dňa príbuzní Valérie Olárikovej nevedia, ako skončila. Z domu v Kokave nad Rimavicou mladá žena odišla v novembri 1998. Deti boli v škole a manžel v práci. Cestovala v autobuse so starším pánom do jeho domu na kokavských lazoch. Ten ako svedok vypovedal, že s Valériou si v izbe dali po štamprlíku a on potom zaspal. Keď sa zobudil, už tam nebola. Po Valérii sa od toho okamihu akoby zľahla zem. Nespomínajú si na ňu vodiči autobusov ani náhodní okoloidúci, ktorí v tom čase boli na inkriminovanom mieste. Dôchodca, s ktorým odišla, je už dávno mŕtvy. Aj rodina prestala dúfať, že raz sa záhadné zmiznutie manželky a matky podarí objasniť.
