ŠIRKOVCE. Na hradnom kopci neďaleko Širkoviec v okrese Rimavská Sobota objavili počas archeologického prieskumu základy obrannej veže, množstvo keramiky ale aj strieborné mince Ladislava V. Pohrobka a Rudolfa II. Archeologický výskum zbúraného hradu v 16-tom storočí robí obec, ktorá bola žiadateľom grantu z ministerstva kultúry, podporený bol sumou päťtisíc eur. Podľa starostu obce Nándora Kisfaludiho pri vykopávkach pomáhalo niekoľko mesiacov osem občanov z okolia.“Aspoň sme sa presvedčili, že pod zemou sú existujúce steny,” povedal Kisfaludi, podľa ktorého na hradný kopec vedie turistická značka a výskum by mohol zatraktívniť cestovný ruch v obci. Ako poznamenal, z histórie sa traduje, že hrad bol podzemnými chodbami spojený s hradom v Hajnáčke, ako aj so starým šľachtickým sídlom v ich obci.
Ako informoval archeológ Gemersko-malohontského múzea Alexander Botoš, podoba hradu Kapla zo stredoveku bola neznáma a aj jeho rekonštrukcie sú vytvorené len na základe konfigurácie terénu. ”Boli tam viditeľné len terénne vlny a prepadliny,” opísal okolie Botoš, podľa ktorého bolo preto cieľom zistiť vývoj hradu. Archeológovia s pracovníkmi začali kopať na severozápadnom cípe hradného temena, ktoré je najvyššie položenou časťou, a predpokladali, že by mohlo ísť o najstaršie osídlenie hradu. Na kopci postupne vykopali šesť sond. Už na začiatku podľa Botoša odkryli tehlový múr, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou obytnou vežou hradu, takzvaný donjon. Podľa zistených rozmerov je pomerne malý (3,5 x 2 metre) a preto zrejme slúžil iba ako posledné útočisko. “Bolo to posledné miesto, odkiaľ bránili hrad,” priblížil Botoš a dodal, že na tomto mieste bývali prioritné zásoby či majetok, ktorý mohol byť ukrytý na spodných podlažiach, pravdepodobne zapustených do zeme.
Pozoruhodnosťou podľa Botoša je, že základy boli zhotovené z pálených tehál so žliabkovaním, čo je typické pre obdobie gotiky z 13. až 15. storočia. Ako priblížil, ide o gotické prstovky, ktoré sa robili za mokra prejdením prstov po tehle. Samotný donjon objavili približne meter pod zemou, má súvislú trojmetrovú stenu ukončenú podlahou z pálených dlaždíc. Samotnú výšku objektu a počet prípadných podlaží Botoš odhadnúť nevedel. Nakoľko sú základy úzke a majú približne 40 centimetrov, je podľa neho pravdepodobné, že veža bola drevená.
Na severovýchode v sondách počas výskumu bola odkrytá neidentifikovaná stavba, ktorej základy neboli zahĺbené do pieskovcového podložia. Stavba mala podľa Botoša menší pôdorys, bola mladšia a pravdepodobne mohlo ísť o strážnicu. Okrem architektúry počas približne mesiac trvajúcich výkopov našli aj veľké množstvo keramiky, mince Ladislava V. Pohrobka približne z roku 1453-1457 a mincu Rudolfa II., ktorá je datovaná z roku 1580. Ako Botoš doplnil, zaujímavé boli aj nálezy keramických kachlí s výjavom Svätej Barbory (patrónky baníkov, stavbárov či tesárov), ktorá bola zobrazovaná ako žena v šatách, s dlhými vlasmi a v rukách drží vežu. Kachlica pochádza z konca 15. storočia z banskobystrickej kachliarskej dielne. Na mieste našli aj ďalšie renesančné kachlice s kvetom, hudobný nástroj drumbľu z 15. až 16. storočia či strešnú krytinu s ruborezom.
Odkryté sondy podľa Botoša zahrnuli, aby ochránili architektúru pred vplyvmi počasia. Nájdené veci v súčasnosti reštaurujú v múzeu a nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti budú prezentované na výstave.
