CINOBAŇA. Staré pohrebisko neďaleko Cinobane opäť na chvíľu ožilo. Minulý týždeň tu dokončili šiestu sezónu vykopávok náleziska popolnicových polí. Archeológovia dúfajú, že i na budúci rok získajú grant a budú môcť pokračovať vo výskume. Odkrývajú tu históriu starú tisíce rokov. Nálezisko pod Striebornou je jedným z najväčších objavených pohrebísk kyjatickej kultúry na Slovensku.
„Doteraz sme odkryli takmer tristo hrobov. Pod zeminou sa ich ešte nachádza minimálne raz toľko,“ hovorí vedúci výskumu Vladimír Mitáš z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Našli aj zlomený kosák
Bývalý pasienok nad dedinou sa zmenil na archeologické nálezisko pred šiestimi rokmi. Vtedy tu odkryli niekoľko desiatok skrinkových hrobov. Priviedla ich sem obyčajná náhoda.
„Môj sused Pavel Kováčik tu vo výmoli našiel zopár črepov. Vedel, že ja sa zaoberám históriou a tak mi ich priniesol. Tušil som, že pôjde o niečo vzácne. Vybral som sa pod Striebornú spolu s archeológmi a začali sme kopať. Našiel som dva hroby,“ vysvetľuje Mirko Peťko, ktorý objavil pohrebisko v roku 2006.
Odvtedy sa pravidelne zúčastňuje výskumu. V hroboch, ktoré tu našli v týchto dňoch, sa nachádzal bohatý inventár. V najbohatšom mieste posledného odpočinku našli archeológovia až 21 nádob.
„V hroboch, ktoré sme doteraz odkryli, sme našli amfory, hrnce, ihlice a rôznu keramiku. Objavili sme aj zlomený kus bronzového kosáka,“ hovorí Mitáš.
Vtedajšia populácia trpela na vysokú úmrtnosť
Kamene, nádoby, obhorené kosti, misky, ozdoby, časti náradia i zbrane sú dôkazom toho, že ľudia z tej doby boli vynaliezaví a mali zmysel pre poriadok a systém. Svojich mŕtvych pochovávali organizovane. Hroby sú usporiadané v presných líniách, v akejsi pravidelnej mriežke. Využili každučký centimeter pôdy. Verili v posmrtný život a preto mŕtvym dávali do hrobu rôzne milodary.
„Minulý rok sa nám napríklad podarilo vykopať hrob, v ktorom boli štyri sacie nádoby. Nebožtík, ktorého s nimi pochovali, mal v tejto komunite asi vyššie postavenie. V tomto roku sme našli aj hroby bez urien a akýchkoľvek úprav. Boli na kraji pohrebiska. Zrejme to súviselo so sociálnym postavením, ale možno aj s tým, akou smrťou zišiel nebožtík zo života,“ myslí si Mitáš.
Jeho kolegyňa Jaroslava Pavelková z antropologickej analýzy zistila, že väčšina tu pochovaných ľudí boli deti a mladí ľudia.
„Vtedajšia populácia trpela na vysokú úmrtnosť. Dožívali sa priemerného veku možno dvadsať rokov a veľmi často umierali deti, ktoré mali tiež nárok na skrinku a hrob,“ hovorí Mitáš, ktorý vedie výskum v Cinobani spolu s profesorom Václavom Furmánekom už od roku 2007.
O Cinobani vedia i v cudzine
Nálezisko v Cinobani je unikátne tým, že nikde inde sa zatiaľ nepodarilo nájsť pohromade dedinu, pohrebisko i hradisko z obdobia mladšej až neskorej doby bronzovej (12. až 8. storočie pred našim letopočtom). Radí sa k unikátom aj z hľadiska európskej archeológie. Vek hrobov sa odhaduje od doby 1200 rokov pred našim letopočtom až po ôsme aj siedme storočie pred našim letopočtom. Nálezisko žiarových hrobov nie je v regióne Novohradu ojedinelé. Hroby už boli nájdené v Podrečanoch, Kotmanovej, Brezničke, Málinci i v Radzovciach.
Výskum podporuje aj cinobanská samospráva.
„Nálezisko nám dáva možnosť zviditeľniť Cinobaňu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Priemysel u nás nefunguje a turizmus je možno jediná cesta, ako by si mohli miestni ľudia finančne privylepšiť,“ zdôrazňuje starosta Cinobane Jozef Melicher.
Pred dvoma rokmi dala obec pri pohrebisku vybudovať altánok s lavičkami. „Momentálne uvažujeme nad banermi s históriou náleziska, ktoré chceme umiestniť na námestí v dedine,“ hovorí Melicher.
Mrzí ho však, že obec predala amfiteáter, ktorý sa nachádzal neďaleko unikátneho objavu. „Podľa mňa to bola škoda. Samospráva ho predala v čase, keď tu už odhalili žiarové hroby. Pozemok sme mohli využiť efektívnejšie,“ myslí si Melicher.
