LUČENEC. Kedysi sa hovorilo, že remeslo má zlaté dno. Dnes to už dávno neplatí. Tí, čo to vyskúšali na vlastnej koži, sa zhodujú v tom, že vyžiť z remesiel je na Slovensku ťažké. Navyše, odvody sú také vysoké, že niektorí živnostníci sa obávajú o svoju budúcnosť.
Obuvníctvo je len o živorení
Práca obuvníka patrí medzi tie remeslá, z ktorých sa dnes dá veľmi ťažko vyžiť.
„Môj otec bol obuvník, ale to boli ešte iné časy. Dnes si viem zarobiť len minimálnu mzdu,“ hovorí Róbert Kucej.
Svoju dielňu si zriadil v obchodnom dome v Lučenci. Denne k nemu prídu aj desiati ľudia. Roboty má dosť, ale viac ako dve-tri eurá za opravu topánok od ľudí nemôže pýtať. „Odvody ma vyjdú na 190 eur, nájomné na 80. Tak si to vyrátajte, koľko topánok musím opraviť, len aby som mal na tieto základné platby,“ hovorí Lučenčan.
Keby neopravoval reklamácie pre nemenovanú značku, nevyžil by. Oprave obuvi sa s menšími prestávkami venuje už sedemnásť rokov. Skúšal som robiť popri tomto aj strážnika. Chvíľu som bol zamestnaný aj v Johnsone. Keď som strážil, mal som len nočné. Bolo to náročné. V noci strážiť, cez deň opravovať,“ hovorí obuvník.
Byť živnostníkom má podľa neho aj výhody. „Som si sám sebe pánom, nikto na mňa nekričí, nedáva mi nezmyselné príkazy,“ dodá.
Z toho, čo zarobí, sa vyskakovať nedá. Slovensko mu však prirástlo k srdcu a do zahraničia odísť nechce.
„Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal, hoci viem, že v iných krajinách by som za to, čo robím tu, dostal oveľa viac. Možno raz, keď budú deti väčšie, budem musieť odísť, ak sa to tu nezmení,“ zamyslí sa Róbert.
Remeslo je pre neho nielen jeho chlebíkom, ale aj koníčkom. „Mám to v génoch, vzťah k obuvníctvu som zdedil po svojom otcovi,“ hovorí Róbert.
Opravuje značkovú obuv aj lacné čínske topánky. Podľa neho v dnešnej dobe nič nevydrží dlho. „Nedávno mi jedna slečna priniesla značkové čižmy. Stáli sto eur. Nevydržali jej ani mesiac,“ dodá obuvník.
Zamestnával osem ľudí, dnes len dvoch
Hospodársku krízu pociťuje aj umelecký kováč z Chanavy László Ottó. Pred štyrmi rokmi zamestnával osem ľudí, dnes v jeho dielni pracujú len dvaja. Kováčska dielňa majstra Ottóa je známa nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho práce poznajú i v zámorí. „Keď som skončil školu, pracoval som vo viacerých firmách. Potom však dvakrát za sebou firmy, v ktorých som bol zamestnaný, skrachovali. Vtedy som sa rozhodol ísť vlastnou cestou,“ hovorí Chanavčan.
Zo železa vyrába praktické doplnky pre domácnosti, dekoračné predmety, lustre, markízy, brány, erby obcí, ale i sochy. „Keby sme sa spoliehali len na zákazníkov zo Slovenska, môžeme to zabaliť. Máme klientov v Nemecku i Maďarsku. V minulosti si solventnejší Slováci na dom u mňa objednali výrobky aj za 20-tisíc eur, dnes sú to zákazky len do 3-tisíc eur,“ hovorí kováč. Posledný polrok zbadal zmenu k lepšiemu. „Máme síce zákazky za menej peňazí, ale je ich už podstatne viac ako pred rokom,“ hovorí kováč.
Jeho snom je vybudovať chránenú dielňu, v ktorej by sa mohli uplatniť aj ľudia s hendikepom. „Okres Rimavská Sobota patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku. Áno, žije tu veľa takých, ktorí by mohli robiť, ale nechce sa im. Na druhej strane sú stovky ľudí, ktorí by radi robili, ale nemajú na to možnosti,“ hovorí majster. Podľa neho sa kováčom na Slovensku žije z roka na rok horšie. „Kým pred desiatimi rokmi sme za jeden kilogram železa dali 35 centov, dnes je to okolo eura. Za meter koksu sme platili desať eur, v súčasnosti tridsať,“ vysvetľuje Ottó, ktorý napriek tomu na svoje remeslo nedá dopustiť.
Oprava chladničiek by ho neuživila
Už viac ako dvadsať rokov Ľubomír Oravec z Lučenca opravuje chladničky a mrazničky. Aby ho jeho živnosť uživila, musel ju rozšíriť. Začal montovať aj klimatizácie.
„Do kariet mi v tomto prípade nahráva počasie. V posledných rokoch máme tropické horúčavy a pre klímu sa rozhoduje čoraz viac rodín a firiem,“ hovorí Lučenčan. Samotná oprava bielej techniky by ho neuživila. „Staré chladničky sa dali opravovať. Vedel som do nich ľahko zohnať súčiastky, ľudia boli spokojní. Nové modely, keď sú v akcii, kúpite už za 150 eur. Keď sa pokazia, súčiastky do nich sú drahé. Ľuďom sa neoplatí investovať do opráv,“ tvrdí Oravec. Má ťažké srdce na systém v tomto štáte. „Vláda podporuje len veľké firmy. Tým dáva dotácie a nám hádže polená pod nohy. Stále musíme platiť vyššie a vyššie odvody,“ posťažuje si živnostník.
