Roky žili v chudobe a teraz im je ešte horšie. Oheň im zničil dom i všetko v ňom. Dobrí ľudia im už pomohli, no potrebujú ďalšiu pomoc. Úspory nemajú a u susedov dlho bývať nemôžu.
MÝTNA. Rodina Kaššová z Mýtnej prišla o strechu nad hlavou. V noci z 12. na 13. augusta zbadal najmladší člen rodiny oheň a kúdol dymu, ktorý sa valil z hospodárskych budov. V tom okamihu Ján vedel, že je zle. Rýchlo zobudil rodičov. Jeho pohotová reakcia zachránila životy troch ľudí. Ján ihneď volal hasičov. Bolo však už neskoro, požiar sa rozšíril. Oheň pripravil Mýtňancov o všetko - zničil strechu, poškodil múry, zhorel nábytok, šaty a zahynuli v ňom aj domáce zvieratá. „Ostalo nám len to, čo sme mali na sebe. Ja som na dvor vybehol len v boxerkach,“ hovorí 21-ročný Ján.
Traja ľudia žijú z tristo eur
Rodinný dom Kaššovcov ľahol popolom. Ostali len obhorené múry a strach, čo bude ďalej. „Žijeme len z príspevkov, ktoré si zarobíme na aktivačných prácach,“ hovorí 55-ročná Darina Kaššová.
Mesačný príjem rodiny je tristo eur. „Kým sa dalo, robila som v lese aj na družstve. Chovala som jalovice. Keď družstvo skrachovalo, ostala som bez práce,“ hovorí nezamestnaná žena, ktorú dočasne prichýlili susedia.
„Ja s otcom som u Paľka Karmana a mama u Karásekovcov. No dlho takto žiť nemôžeme. V banke sme nemali žiadne úspory a z toho, čo dostaneme, ledva vyžijeme. Pred rokom sme si kúpili kravu. Mali sme mlieko i syr. Zadusila sa. Rovnaký osud postretol aj naše tri prasce,“ hovorí Ján. Hoci má len 21 rokov, správa sa ako skúsený muž.
Starostu vďačnosť ľudí dojala
Na dome je už nová strecha.
„Pomohol mi kamarát, zatiaľ mu za ňu nemusím zaplatiť. Štrk máme tiež zadarmo z kameňolomu v Mýtnej,“ vysvetľuje Ján. V dedine zorganizovala miestna cirkev v spolupráci so starostom obce verejnú zbierku.
„Vyzbierali sme vyše dvetisíc eur. Peniaze sú určené na nákup stavebného materiálu,“ hovorí starosta Mýtnej Pavel Greksa. Vďačnosť ľudí ho dojala. „Prispeli aj takí, ktorí mali v minulosti s niektorými členmi rodiny problémy. Spory išli bokom, zvíťazilo srdce a ľudská spolupatričnosť,“ hovorí starosta.
Rodina si pomoc susedov veľmi váži. „Do smrti budeme ich dlžníkmi. Nemáme z čoho vracať, ale budem sa aspoň modliť za ich zdravie,“ hovorí Darina a utrie si slzu. Vždy žila skromne, z mesiaca na mesiac, ale aspoň mala strechu nad hlavou. Útočisko u susedov jej boľavým spôsobom pripomína, že jej domov ľahol popolom.
Bez pomoci to sami nezvládnu
Na opravu domu doterajšie dary dobrodincov nestačia. Je potrebná nielen nová strecha, ale aj múry, podlahy, nábytok, šaty, potraviny, skrátka všetko, aby mohla rodina Kaššová ďalej normálne fungovať.
„Ak nám niekto pomôže, či už stavebným materiálom, financiami, nábytkom alebo inými vecami, všetko sa mu budem snažiť vrátiť. Nebojím sa žiadnej roboty, viem robiť v hore, na stavbe i vo fabrike,“ hovorí Ján.
K jeho prosbe sa pripája aj starosta obce, ktorý by bol rád, keby sa našli dobrí ľudia a rodine, ktorá vyhorela, pomohli. „Žijeme ťažkú dobu. V okrese je takmer 30-percentná nezamestnanosť a tvrdenie, že kto chce, ten si prácu nájde, podľa môjho názoru už dávno nie je na mieste. Pri takejto tragédii by sa ťažko postavili na nohy aj solventnejšie rodiny. Pre ľudí bez práce je to takmer nemožné,“ dodá starosta.
