Eurofondy minuli v Hnúšti na luxus. Len za osem lavičiek, kovovú plastiku plameňa a preliezačky zaplatili vyše 151–tisíc eur.
Nápad, aby vzrástla spoluúčasť obcí pri čerpaní eurofondov, sa pri pohľade na Hnúšťu zdá rozumný, píše Konštantín ČikovskýMarta Vozáriková, Čierna nad Tisou, Smer
HNÚŠŤA. Takmer osemtisícové mestečko Hnúšťa s vyše deväťpercentnou nezamestnanosťou má vynovené centrum, lepšie povedané park, za takmer 720-tisíc eur. A nie hocijaký.
Lavičky sú od talianskeho návrhára Antonia Citteria, ktorého dizajnérske kúsky nájdete aj v Centre G. Pompidoua v Paríži.
Cena jednej lavičky zo vzácneho dreva v Hnúšti sa blíži k ôsmim tisíckam eur. Za osem takýchto kusov zaplatili vyše 62-tisíc eur.
Drahé kúsky
Ďalším kúskom v parku je vyše dvojmetrový plameň z ušľachtilej ocele za takmer 54-tisíc a preliezačka za 33,5-tisíca eur.
Väčšinu prác v Hnúšti zaplatila Európska únia zo svojich fondov. Lavičky, plameň aj preliezačku však nájdete v položke neoprávnené výdavky, ktoré musí zaplatiť mesto zo svojho rozpočtu.
Ľudia v Hnúšti, ktorých sme oslovili, netušili, koľko stáli ich luxusné lavičky a lesklý plameň.
Keď počuli cenu za osem lavičiek a plameň, mysleli si, že je to za celý projekt. „Je to nezmysel. Mesto potrebuje peniaze na úplne iné veci,“ povedala Hnúšťanka.
Aj poslankyňa Smeru Marta Jurčová nedávno na zastupiteľstve vyhlásila, že „nejde len o lavičky, ale celkovoje to veľmi nehospodárne“.
Dodala, že cesty, ktoré mesto potrebuje, stáli menej ako námestie.
Kritická kontrolórka
Hlavná kontrolórka v správe konštatovala, že „v niekoľkých prípadoch mesto nezachovalo maximálnu hospodárnosť pri použití verejných prostriedkov“.
Ako jeden z príkladov spomenula lavičky, no dodala aj to, že neoprávnené výdavky vyše 151-tisíc eur museli byť súčasťou už schváleného projektu.
Primátor a poslanec parlamentu za Smer Michal Bagačka tvrdí, že ak by nevyužili príležitosť, námestie by nikdy nevyzeralo tak ako teraz.
O cenách lavičiek a plameňa sa dozvedel vlani.
Vedenie sa napriek tomu rozhodlo, že projekt dokončia. Nesúhlasí s hlavnou kontrolórkou, že mesto postupovalo nehospodárne, a argumentuje verejnými obstarávaniami, ktoré trvali takmer rok.
„Nemáme čo skrývať. Projekt urobila autorizovaná firma a vždy sme ho brali ako celistvý. Neskúmali sme jednotlivé položky. Bol som rád, že sa cena počas verejného obstarávania znížila o takmer 40 percent. Beriem to ako nechutný predvolebný útok na mňa, ktorý poškodzuje aj mesto,“ konštatoval primátor, ktorý kandiduje aj v župných voľbách za poslanca vyššieho územného celku.
Primátor Michal Bagačka
Poslanci ceny nepoznali
Poslanci mestského zastupiteľstva sa dozvedeli o cenách lavičiek a plameňa až zo správy hlavnej kontrolórky. Viacerí tvrdia, že projekt nevideli. Schvaľovali revitalizáciu ako celok bez znalosti jednotlivých položiek.
Mestská poslankyňa Danka Kiráľová (nezávislá) pracuje ako ekonómka a takéto ceny označila za „nepomerne vysoké“.
Primátor argumentuje, že projekt mohli realizovať len ako celok, teda vrátane lavičiek, ohňa a preliezačiek. „Mohli sme projekt prijať, alebo nerobiť nič,“ dodal.
Vyše dvojmetrový plameň má symbolizovať Povstanie, ale aj spolupatričnosť. Medzinárodne uznávaný sochár, ktorý si želal zostať v anonymite, dielo považuje za technicky kvalitne zvládnuté.
„Ide o dekoratívny návrh neprinášajúci žiadny nový názor vo výtvarnom vyjadrení. Dielo z takéhoto ušľachtilého materiálu je nedôstojne osadené na betónovom podstavci. Podľa mojich skúseností a praxe je cena prehnaná,“ hovorí.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Na druhý pokus
Hnúšťa sa uchádzala o nenávratný finančný príspevok už od roku 2007. Ministerstvo výstavby počas Ficovej vlády projekt za 1,3 milióna eur neschválilo. A tak mesto podalo ten istý projekt znovu.
V roku 2009 ešte stále počas vlády Smeru prešiel, počas obstarávania ho skresali na približne polovičnú výšku.
Súčasťou projektu boli mestský park, verejné toalety, rekonštrukcia ciest a verejné osvetlenie. Do položky mestský park sa dostali aj neoprávnené výdavky, ktoré zaplatí mesto, plus päť percent z celkovej sumy.
Obce majú dať viac na eurofondy
Vláda má žiadať od obcí, aby štedrejšie spolufinancovali projekty z európskych peňazí.
BRATISLAVA. Ak obec o rok získa na výstavbu čistiarne peniaze z eurofondov, na projekt prispeje zo svojho rozpočtu väčšou sumou ako doteraz, varuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
„Je taký návrh, no zásadne s ním nesúhlasíme,“ potvrdil výkonný podpredseda ZMOSu Milan Muška.
Kým dnes dávajú obce na eurofondy päť percent z hodnoty projektu, po novom to má byť podľa Mušku aj desať a možno až pätnásť percent.
Za zámerom vlády vidí to, že chce šetriť na spolufinancovaní eurofondov z rozpočtu štátu.
Podpredseda vlády pre ekonomiku Ľubomír Vážny potvrdil, že v novom programovom období 2014 až 2020 sa počíta s tým, že zo štátneho rozpočtu pôjde na eurofondy nanajvýš desať percent.
„Je pravda, že táto položka navodzuje dojem, že pôjde o nižšie spolufinancovanie zo strany štátu, no nie je to tak,“ tvrdí Vážny. Ak obec dodrží všetky postupy a podmienky zmluvy, dostane z rozpočtu podľa Vážneho desať percent.
Marianna Onuferová
Anketa
1. Koľko by ste boli ochotní zaplatiť za mestskú lavičku?
2. Zaplatili by ste osemtisíc eur?
Štefan Staško, primátor Sobraniec, Smer
Záleží na tom akú. Snažili by sme sa zistiť ceny, napríklad u stolárov, zisťovali by sme, či by vyhovovala vzhľadom.
Osemtisíc určite nie, to je veľa.
Ján Volný, Spišská Nová Ves, Smer
Podľa toho akú.
Toľko možno nestoja všetky lavičky na našom námestí. To musí byť nejaké umelecké dielo. Nie, nekúpili by sme, nemáme na to.
Neviem povedať za koľko.
Ani nápad. To musí byť vyhrievaná, nie? Najprv som uvažovala tak 200 až 300 eur, za viac určite nie.
Vladimír Maňka, bývalý primátor a župan Banskobystrického samosprávneho kraja, europoslanec, Smer
–
Neviem si predstaviť lavičku za osemtisíc eur. Ale poznám schvaľovací postup pri európskych projektoch. Ak takú lavičku niektorý primátor kúpil, mohla sa dostať do projektu tak, že o tom nevedel, a potom už projekt nemohol meniť. Asi by bolo treba zistiť, kto bol projektant a prečo tam takú drahú lavičku dal.
