Vo väčšine obcí v našom regióne na noc nezapínajú verejné osvetlenie. Starostovia aj takýmto spôsobom šetria obecné peniaze. V Kováčovciach namiesto lámp strážili nočný kľud poľovnícke fotopasce.
KOVÁČOVCE. Šetrenie na nočnom osvetlení prinieslo niektorým samosprávam nielen nižšie faktúry, ale aj zvýšenie kriminality. Tmu v uliciach začali využívať zlodeji. Aj preto sa niektoré obce, ktoré roky v noci nesvietili, rozhodli od úsporných opatrení upustiť.
V Kováčovciach mali fotopasce
V Kováčovciach vypínali v noci pouličné lampy minimálne desať rokov. „Zaviedol to ešte môj predchodca,“ hovorí starosta obce Jozef Filip. V obci žije takmer 400 ľudí a ročný rozpočet je 50–tisíc eur. „Keď šetríme, zaplatíme za osvetlenie približne 2-tisíc eur do roka. Keby sme nešetrili, vyjde nás to o tisícku viac,“ hovorí Filip. Úspor na osvetlení sa nechceli vzdať, ale museli. „Začali sa u nás rozmáhať krádeže. Z dvorov mizlo najmä železo. Z jedného opusteného domu si dlhoprstí na bicykloch odniesli aj päť metrákov pšenice,“ hovorí Filip.
Zo začiatku sa obec snažila proti zlodejom bojovať fotopascami, aké zvyknú používať poľovníci. „Do ulíc sme ich namontovali niekoľko. Reagovali na pohyb a vysielali neviditeľné infračervené svetlo. Urobili aj fotku, takže ak by takáto pasca zachytila zlodeja pri krádeží, máme proti nemu jasné dôkazy,“ vysvetľuje starosta. Proti poľovníckym fotopasciam sa však postavili ľudia. „Sťažovali sa, že im zasahuje do súkrom ia, tak sme ich museli z verejných priestranstiev odmontovať,“ hovorí starosta, ktorý si myslí, že v súčasnosti by už možno viacerí Kováčovčania takéto pasce na zlodejov v uliciach opäť privítali.
V obci sa zvýšila kriminalita. Preto bola samospráva nútená od radikálneho šetrenia na osvetlení upustiť. „Lampy zapíname, ale nie na celú noc. Raz svietime od polnoci do druhej, inokedy od tretej ráno do piatej. Teda zlodeji nevedia, kedy bude tma a kedy svetlo,“ vysvetľuje Filip.
V Kováčovciach je vyše 30-percentná nezamestnanosť a toto číslo súvisí so stúpajúcou kriminalitou. „Čoraz viac rodín žije v chudobe. Človek, ktorý nemá čo jesť, sa uchýli aj ku krádežiam,“ myslí si starosta.
V Bukovinke zlodeji zobrali i nádrž na vodu
V Šiatorskej Bukovinke vypínali pouličné lampy šesť rokov. „No potom, ako na slovensko-maďarskej hranici zrušili hraničnú políciu, boli sme nútení pouličné lampy nevypínať, pretože sa u nás rozmohli krádeže,“ hovorí starosta obce Juraj Badinka. Zlodeji brali z dvorov všetko, čo videli, napríklad železo, prívesné vozíky, nádrže na vodu. „Chceli si zobrať aj box, v ktorom sa prevážajú kone. Majiteľ zlodejov prichytil priamo pri čine v poslednej chvíli,“ dodá starosta.
Mesačne samospráva platí za osvetlenie 400 eur. „Keď sme svetlá vypínali, ušetrili sme ročne okolo 2000 eur, ale ohrozovali sme tým bezpečnosť našich ľudí,“ dodá starosta.
V Bukovinke žije vyše 300 ľudí, dedina je rozťahaná, kvôli veľkej ploche potrebuje až 130 lámp. Ročný rozpočet obce je 60–tisíc eur. „Peniaze, ktoré sme ušetrili na osvetlení, nám chýbajú, bezpečnosť ľudí je však prvoradá,“ dodá Badinka.
Ľudia sú spokojnejší, keď lampy svietia
Finančná kríza sa podpísala aj na vypnutí verejného osvetlenia v Kiarove. Dedina sa na noc zahalila do tmy len počas jedného roku. Potom samospráva investovala približne tisíc eur do úsporných žiaroviek a odvtedy sú už ulice v noci osvetlené. „Som rád, že sme spravili úsporné opatrenia a Kiarov nepatrí medzi tie obce, ktoré lampy vypínajú. Ľudia sú spokojnejší, veď v dnešnej dobe nič dobré nepočujete,“ hovorí starosta obce Pavel Suchánsky. Pred rekonštrukciou osvetlenia platili ročne za elektrinu viac ako 2–tisíc eur, teraz je to už len tisíc. „My sme malá dedina, máme len 54 lámp, dá sa to utiahnuť,“ dodá starosta.
