DOLNÝ KUBÍN. Za operou či operetou kedysi Dolnokubínčania nemuseli cestovať stovky kilometrov do veľkých miest. Napríklad, v sobotu 6. marca 1926 stačilo prísť do dvorany Slávie, dnešný Zmeškalov dom hudby, včas zaujať miesto a od ôsmej večer sledovať výkony účinkujúcich v Madam Butterfly.
Bohatý divadelný život
Návraty do starého Kubína II – tak sa volá nová výstava vo Florinovom dome, je voľným pokračovaním výstav o minulosti mesta a jeho obyvateľoch. Pri príležitosti 140. výročia vzniku Meštianskej besedy predstavuje návštevníkom bohatú divadelnú históriu Dolného Kubína prostredníctvom fotografií zo zbierok múzea a súkromných archívov. Kultúrny spolok mal široký záber, venoval sa hudbe, literatúre, divadlu, organizoval besedy a plesy.
„Meštianska beseda mala aj charitatívny rozmer,“ povedala na minulotýždňovej vernisáži Mária Ďubeková, literárna historička Oravského múzea. „Zisk z podujatí venovala chudobnejším ľuďom.“
Spolok, spolu s miestnou vojenskou posádkou, uviedli medzi vojnami viacero operných a operetných predstavení. „Madame Butterfly, Krásna Helena či Predaná nevesta,“ menuje historička.
Bolo to v nich
Hlavná výstavná miestnosť Florinovho domu patrí dolnokubínskym hercom. „Chceli sme vytvoriť akúsi pomyselnú dvoranu slávy,“ povedala Mária Ďubeková. Mnohí ochotníci sa presadili aj medzi profesionálmi, napríklad Hana Styková v Slovenskom národnom divadle.
„V divadle hral môj ocko Ján Baričiak, tesť Michal Kysel a neskôr aj manžel,“ spomína Marta Kyselová. Jej otec bol vedúcim obchodu s roľníckymi a domácimi potrebami, tesť mäsiarom. „Nacvičovali cez zimu. Aj keď som chodila na predstavenia, vtedy ma to veľmi nezaujímalo. No viem, že pre ich život bolo divadlo veľmi dôležité. Videli sa v ňom.“
Ochotníkmi boli aj príbuzní Ľubice Tokárovej. „Viem o tom iba z rozprávania tety Kornelky, jednej z troch sestier Nérerových. Teta Margita bola rodená herečka. No vydala sa za dôstojníka, ktorý si neprial, aby hrávala divadlo. Teta Oľga si zobrala za muža českého učiteľa Josefa Hamra. Po Protektoráte všetci odišli do Čiech a väzby sa pretrhli. Keď mi to teta Kornelka hovorila, nezaujímalo ma to. Teraz by som sa na všeličo povypytovala, no už nie je koho.“
Nájdete šepkárku?
Autorka Mária Ďubeková dala výstave podtitul Radosť spoznávania vlastnej histórie. „Mnohé postavy na fotografiách vieme identifikovať, no mnohé nie, preto budeme radi, ak nám v tom pomôžete,“ vyzvala skôr narodených Kubínčanov.
Ak vás zaujímajú plány javiska, návrh Hviezdoslavovej mohyly medzi Vyšnokubínskymi skalkami, Ratúz či schované šepkárky, zájdite do Florinovho domu. Dozviete sa aj to, prečo počas premiéry veselohry Krpčeky svätého Floriána viacerí návštevníci urazene opustili svoje miesta.
Výstava potrvá do 1. decembra.
