LUČENEC. Povinné čipovanie psov, mačiek a napríklad aj fretiek je nadpráca štátu. Od Slovenska to nežiadala Európska komisia, ako to pôvodne vysvetľovali ministri aj štátni úradníci. Majitelia mali podľa stále platného zákona začipovať svoje psy do konca septembra tohto roku.
Pred dvoma týždňami poslanci veterinárny zákon zmenili tak, že od januára 2014 bude čip potrebovať iba zviera vyvážané za hranice.
Nech to vrátia
Čistokrvný pudlík ostro vyštekol, keď uvidel diktafón. Asi tiež chcel povedať svoj názor. A možno sa iba hneval na každého, kto otravoval jeho pána. Štvorročná fenka pudlíka Sisi v sebe nosí čip už niekoľko mesiacov. Informácia o nepotrebnom začipovaní jeho majiteľa prekvapila a aj nahnevala.
„Najprv sa mali dobre dohodnúť v parlamente, kým o takom niečom rozhodli. A teraz, keď už všetci svoje zvieratá začipovali, to vôbec nemali meniť,“ hovorí Ján Kentoš. Myslí si, že štát by prostriedky vynaložené na čipovanie mal majiteľom vrátiť. „Alebo by mali túto sumu na budúci rok odpočítať z daní,“ dodáva s úsmevom majiteľ. Úsmev je namieste, dobre vie, že to štát neurobí. Čip v pudlíkovi ho stál okolo desať eur.
Spochybňujú sami seba
„Ľudia, ktorí dodržiavajú zákony, si teraz musia pripadať ako hlupáci. A tí, ktorí na čipovanie svojich psov kašľali, sa spokojne usmievajú,“ hovorí rozhorčene štyridsaťročná Viera. Jej nečistokrvný psík čip vôbec nepotreboval. Necestuje do zahraničia, celý čas iba stráži dom a dvor. Dala mu ho vložiť popri očkovaní. Čipovanie bolo podľa pani Viery iba zbytočným vyťahovaním peňazí z vreciek majiteľov psov. Poslanci by si vraj mali uvedomiť, že takto spochybňujú sami seba a taktiež aj všetky ostatné zákony, ktoré schvaľujú.
„Počula som, že to zrušili, no veľmi to neriešim. Máme v pláne cestu do zahraničia, takže by sme ho ju aj tak museli začipovať,“ hovorí tridsaťročná Katarína a dodáva: „Chápem ľudí, že sa cítia byť oklamaní.“ Majiteľka štvorročnej fenky rátala aj s možnosťou, že by sa jej stratila. Po začipovaní by mala väčšiu šancu, že sa dostane späť k majiteľovi.
Nejednoznačný výklad
Zmenu v parlamente navrhli poslanci Smeru Marián Záhumenský, Tibor Lebocký a Ľuboš Martinák. Záhumenský odhaduje, že svojho psa dala napokon začipovať tretina majiteľov.
„Jeden čip má hodnotu približne troch eur, ceny u veterinárov sa však pohybovali aj medzi 20 až 40 eurami,“ hovorí Pavla Dugovičová zo Slobody zvierat.
K nejednoznačnému výkladu prispelo aj ministerstvo pôdohospodárstva.
Najskôr uvádzali, že čipovanie je povinné len pre zvieratá, ktoré sa prevážajú cez hranice. Neskôr svoje stanovisko zmenili a hovorili, že čipovanie je povinné pre všetkých.
„Ten zákon je tak nejednoznačne napísaný, že každý si ho začal vykladať podľa svojho,“ povedal pre RTVS Ľubomír Jahnátek.
„Spustila sa veľká mediálna kampaň, a to spôsobilo, že mnohí ľudia začali rýchlo čipovať domáce zvieratá. Súkromní veterinári si z toho urobili vynikajúci biznis,“ povedal Jahnátek.
Na čipovanie na svojej webovej stránke vyzývala aj Štátna veterinárna správa, ktorá za neuposlúchnutie zákona hrozila kontrolami a pokutou až tristo eur.
Brusel to nepýtal
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon z Mosta-Hídu kritizuje svojho nástupcu.
„Ministerstvo mohlo dať príkaz štátnej veterinárnej správe, ktorá konala nad rámec,“ hovorí.
Zmena veterinárneho zákona pritom prešla v novembri 2011, keď bol ministrom práve Simon.
Teraz vysvetľuje, že vychádzali z európskeho nariadenia. Nariadenie pritom rátalo iba s čipovaním zvierat určených na predaj. Nové nariadenie z roku 2013 už hovorí o zvieratách prevážaných za hranice.
„Európske pravidlá nepožadujú čipovanie pre zvieratá, ktoré neopúšťajú hranice členského štátu,“ vysvetľuje Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie u nás.
Autor: Soňa Gyarfášová
