Soboťania nie sú namočení do záchranárskych prác. Jesenné boje zvládli lepšie než vlani.
RIMAVSKÁ SOBOTA. Jesenná časť druhej ligy pozostávala z dvadsiatich kôl. Futbalisti MŠK Rimavská Sobota ju začali sériou deviatich stretnutí bez prehry. Neskôr zažili šnúru piatich zápasov bez víťazstva, ale aj troch triumfov v rade.
Gemerčania zimujú s 29 bodmi (sedem víťazstiev, osem remíz, päť prehier so skóre 21:20) na siedmej priečke. „Mohli sme skončiť lepšie i horšie. Pred sezónou bolo cieľom vyhnúť sa boju o záchranu. Naše postavenie spĺňa to, čo sme chceli dosiahnuť. Myslím si, že vzhľadom na to, ako sme začínali letnú prípravu, ako sme dávali káder dokopy a aké výsledky sme v prípravnom období dosiahli, nebola jesenná časť vôbec zlá. Mali sme naozaj úzky káder. Na siedmom mieste sme možno aj preto, lebo sa nám vyhýbali zranenia a nemali sme veľa absencií kvôli kartám. Trochu bolo cítiť, keď sme mali zmeny kvôli kartám. Vtedy sa prejavila menšia skúsenosť niektorých hráčov, ktorí v našej zostave nastupovali. Myslím si však, že s umiestnením mužstva vládne zatiaľ spokojnosť,“ hovorí rimavskosobotský kormidelník Karol Praženica, ktorý sa na lavičku MŠK posadil pred týmto ročníkom. Ten je pre štyridsaťročného kouča premiérovým v druhej najvyššej súťaži.
„Keď sme mali po desiatich kolách pätnásť bodov, mal som taký súkromný cieľ, aby sme aj v ďalších desiatich zápasoch získali minimálne pätnásť bodov. Tento cieľ sa mi nepodarilo splniť. Pribúdali zápasy a v niektorých bola už vidieť únava na hráčoch. No domnievam sa, že nakoniec máme tých bodov dosť.“ Doma nazbierali Soboťania 21 bodov, z ihrísk súperov si ich priviezli 8.
Prístup bol v poriadku
Praženica bol spokojný s prístupom hráčov vo väčšine zápasov. „Snažili sa odovzdať maximum z toho, čo boli schopní. Každý hráč má svoje limity. Keď sa ich bude snažiť posúvať ďalej a ďalej, môžu sa zlepšovať jednotlivci i výkon mužstva a jeho hra. Hlavne v zápasoch vonku s tými lepšími mužstvami, ako sú Podbrezová, Michalovce či Prešov, nebol herný prejav taký dobrý, ako tomu bolo v domácich zápasoch.“ Poukázal na to, že hráči, ktorí prišli z nižších súťaží resp. z dorastu, ešte potrebujú nabrať skúsenosti. „To sa darí oveľa ľahšie vtedy, keď sa tímu darí, než keď sa vám nedarí a bojujete v každom zápase o druholigovú existenciu, čo je prípad Liptovského Mikuláša.“
Spravodlivosť sa naplnila
Soboťania majú takmer vyrovnané skóre. Dali o gól viac než inkasovali. Lodivod MŠK pripomenul, že mančaft nevyhrával a ani neprehrával zápasy väčším rozdielom. Zaznamenal výhry alebo prehry rozdielom jedného–dvoch gólov. „Naše zápasy so všetkými súpermi boli vyrovnané. Naozaj len maličkosti rozhodovali o tom, na stranu ktorého mužstva sa zápas prikloní.“ Osem duelov Gemerčanov nemalo víťaza a ani porazeného. Stali sa remízovými kráľmi jesene. „Nie sme také mužstvo, ktoré by niekoho rozbilo. Súviselo to so zložením kádra i s vyrovnanosťou odohratých zápasov. Niektoré sa priklonili na našu stranu, iné nie alebo zostali v remízovej polohe. Niekedy sme mali viac šťastia, inokedy nám chýbalo. V konečnom dôsledku bola tá spravodlivosť taká, aká by mala byť a všetko dopadlo tak, ako malo dopadnúť,“ uviedol Karol Praženica.
Najlepším strelcom MŠK je Mário Kurák, ktorý rozvlnil sieť šesťkrát. Do streleckej listiny sa zapísalo deväť hráčov.
Prevládali pozitíva
„Môžeme byť s jesennou časťou spokojní. Vybrali sme do mužstva takých hráčov, ktorí chceli hrať futbal a bojovali za Rimavskú Sobotu. Myslím si, že to ocenili aj ľudia,“ vyjadril sa športový riaditeľ klubu Jozef Pisár. „Za nejaké dva týždne sme museli mančaft poskladať. Chvalabohu, že sa nám to podarilo tak, ako sa to podarilo. Prevládali pozitíva v súvislosti s účinkovaním mužstva. Mohli sme mať aj viac bodov. Mali sme však úzky káder. Vstupovať do takejto súťaže so šestnástimi hráčmi je veľké riziko. Bohužiaľ, nám sa to stalo,“ uviedol Pisár.
V jarnej časti súťaže sa bude hrať už len trinásť kôl. Tím, ktorý obsadí poslednú priečku, bude bojovať o druholigovú príslušnosť v baráži.
