REVÚCA. Niektorí ho považujú za čudáka. To preto, že vybočil z davu a inakosť bola odjakživa vystavená predsudkom. Rodák z Lučenca si však z toho ťažkú hlavu nerobí. Poradí, ukáže cestu a každý si môže slobodne vybrať. Chodia za ním vzdelaní i jednoduchí ľudia z celého Slovenska. Pre nich je Ivan Hudec viac než lekár. Vďaka nemu pochopili, že duchovné uzdravenie je tak isto dôležité ako telesné.
Aj on sa chytal každej slamky
Narodil sa v Lučenci. Ordinoval v Rožňave, Gemerskej Polomke, Muráni a už trinásty rok žije a lieči v Revúcej. V minulosti bol ateistom, dnes verí sile Boha. Pred štrnástimi rokmi mu zomrela manželka, mala rakovinu.
„O jej diagnóze som vedel skôr, ako ju definitívne potvrdili. Moje ruky to vycítili. Keď som ich priložil k jej pľúcam, pálili ma. Bol som zúfalý. Nádor bol agresívny, nádej na vyliečenie minimálna,“ spomína lekár z Revúcej.
Aj on sa zaradil do davu nešťastníkov, ktorí navštevovali jedného liečiteľa za druhým a za ich dverami hľadali pomoc. Jedni mu tvrdili to, druhí zas ono.
„Tí liečitelia nám dávali nádej. V tej chvíli som sa vôbec nezaoberal tým, aké absurdnosti nám radili. Jeden nám hovoril, aby sme roztrhali chorobopis, že rakovina dozaista ustúpi. Iný nám zas odporučil kúpiť kameň, ktorý uzdravuje. Dal som zaň vyše tritisíc korún. Chytali sme sa každej slamky,“ spomína Hudec.
Raz večer sa vracal domov z Bratislavy a zreteľne počul, ako mu niekto hovorí: „Čo hľadáš, nenájdeš nikde. Musíš to nájsť sám v sebe.“
„Vtedy som sa prikláňal k racionálnemu a logickému vysvetleniu. Doma som mal predsa medicínsky diplom a bol som vážený lekár. Toto bola pre mňa oblasť nepoznaného,“ tvrdí Hudec.
Od tej chvíle sa však jeho život zmenil. Začal čítať bibliu a desať božích prikázaní pochopil ako zákony, ktoré na tomto svete pôsobia.
Pokoj v duši je dôležitý
Jeho manželka bojovala s rakovinou tri roky. Liečila sa klasickou medicínou, ale brala aj homeopatiká. Vďaka nim jej po chemoterapii nevypadali vlasy.
„Bola očnou lekárkou a práve ona ma pred 20 rokmi nahovorila študovať alternatívnu medicínu. Vďaka nej som pochopil veľa vecí,“ hovorí revúcky lekár.
Pokora a modlitba sú duchovným rozvojom, ktoré posúvajú človeka k vyšším cieľom. Musia byť však úprimné, len tak sú vyslyšané.
„Žijeme zvláštnu dobu. Na svete je momentálne viac zla ako dobra. Ak človek začne priať niekomu niečo zlé, ide aj sám proti sebe. Negatívne myšlienky a emócie vedia ublížiť najmä vtedy, keď ich vyslovíme v hneve. Ľudia majú dnes oveľa väčšiu duchovnú silu ako v minulosti. Mnohí si to však neuvedomujú a narobia veľa zla,“ tvrdí Hudec.
Zastáva názor, že aj medzi ľudovými liečiteľmi sú rôzni ľudia. Ak sa pri niekom cítite stiesnene, ste nepokojní a od prvého momentu máte zlý pocit, radí odtiaľ rýchlo odísť preč. Jeho dar liečiť vraj nemôže byť od Boha.
„Ak niekto dostal tento dar do vienka, cítite sa pri ňom pokojne. Nepociťujete zmätenosť a strach. Aj zlo vám ponúkne zdravie, bohatstvo, úspech, ale nevie vám dať pokoj. Práve pokoj v duši je to najdôležitejšie, čo človek potrebuje,“ hovorí lekár.
Vypočuje každého, no nie všetkým vie pomôcť
Má dve ordinácie. V tej klasickej sú kartotéky, stôl, lieky, jednoducho všetko, čo bežne vídavame v ambulanciách. V tej druhej horí na stole sviečka, na stenách sú fotografie pyramíd a liečiteľov. V tejto ambulancii ordinuje revúcky lekár poobede. Vo svojom rajóne má vyše 1500 pacientov. Do ambulancie, kde takmer sústavne horí sviečka, chodia za ním ľudia z celého Slovenska. Vypočuje každého, no nedáva plané nádeje. Ukáže cestu a usmerní. Nikoho nenúti, aby prijal jeho rady. Človek dostal do vienka slobodnú vôľu. Veda napreduje, rozvíja sa, no nie všetko sa dá vysvetliť logicky a racio-nálne. Existuje oblasť nepoznaného. Ivan Hudec do tejto pomyselnej trinástej komnaty otvoril dvere. V Revúcej je váženým pánom doktorom, na Slovensku zázračným liečiteľom.
„Na tomto gauči sedeli rôzni ľudia. Napríklad žena, ktorá mala rakovinu. Lekári jej už nedávali žiadnu nádej, no dostala sa z toho. Odpustila susedom aj kolegom, s ktorými bola pohádaná. Začala veriť v Boha, užívala homeopatiká a dnes je zdravá,“ spomína na jednu zo svojich pacientiek muž s medicínskym diplomom.
Raz za ním prišli matka s dcérou, ktorá mala epileptické záchvaty. „Zistil som, že okolo toho dievčaťa je veľa zlej energie. No stál pri nej aj anjel, ktorý ju ochraňoval. Povedal som to jej matke, no ona sa na mňa usmiala a ubezpečila ma, že o tom vie. Opýtal som sa jej, prečo mi to nepovedala. Priznala sa mi, že sa bála, aby som ju nevysmial. Vraj keď to povedala jednému lekárovi, poslal ju za psychiatrom. Možno by som pred 15 rokmi zareagoval takisto,“ upozorní liečiteľ.
Viera je dôležitá, robí priam zázraky
Podľa neho by mal homeopaticky liečiť len lekár, ktorý vie pacienta vyšetriť a stanoviť mu diagnózu. Mal by vedieť stav pacienta vyhodnotiť a potom rozhodnúť o druhu a spôsobe liečby.
„Aj ja som bol niekedy ateistom, teraz som veriaci. Viem, že som vybočil z davu. Nie som žiadny veštec, len verím v silu dobra. Nezamýšľal som sa nad tým, prečo si Boh vybral práve mňa. Isto mal na to svoj dôvod. Raz som sa rozprával s kňazom, exorcistom, to je oblasť, pred ktorou mám veľký rešpekt. Nikto z nás nemôže slúžiť dvom pánom, to by si mal uvedomiť každý človek,“ povie rozhodným hlasom Hudec.
Pochopil, že Boh nikoho nenúti. Dal nám slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť, čo chceme a ako chceme. Jemu dal dar a on ho chce využiť.
„Som lekár aj liečiteľ, ale sám nič nezmôžem. Vždy sme na to traja – Boh, pacient a ja,“ hovorí Hudec.
Homeopatikám musia ľudia veriť. Napríklad lieči troch ľudí na astmu. Dvom lieky zaberú, tretiemu nie. Každý človek je jedinečný. Tu neplatí, že čo pomohlo susedovi, pomôže aj mne.
