Na slovíčko s Petrom Sitorom, trénerom vicemajstra sveta v kulturistike mužov Mateja Nociara a vicemajstra v Eurolige thajského boxu Mariána Janiša.
POLTÁR. Tréner Peter Sitor z Poltára môže o uplynulom roku hovoriť ako o úspešnom. Jeho zverenci poriadnezviditeľnili nielen klub, ale aj mesto, región a krajinu. Naturálny kulturista Matej Nociar najprv hviezdil medzi juniormi. V tejto kategórii dosiahol tri prvenstvá na Medzinárodných majstrovstvách SR v Senici, na Veľkej cene Nitry a v júni na ME v talianskom Bussolengu. Vyšla mu aj premiéra medzi mužmi, keď zažiaril na mólach v Dunajskej Strede a Kežmarku. Potom sa pod vedením P. Sitora pripravoval na svoje vrcholné podujatie uplynulého roka - svetový šampionát UIBBN v Paríži. Tu si v kategórii mužov do 70 kg vybojoval titul vicemajstra. Rovnako dosiahol vynikajúce umiestnenie v rebríčku bodového hodnotenia pretekárov a klubov Slovenskej spoločnosti pre naturálnu kulturistiku a fitness za rok 2013. V kategórii juniorov obsadil so 42 bodmi 1. miesto. V kategórii mužov do 180 cm skončil druhý (40 bodov), pričom na víťaza Romana Vadkertiho strácal len dva body a tretieho Tomáša Velčického predčil až o 10 bodov. Ďalším úspešným zverencom P. Sitora je Marián Janiš, ktorý si uplynulý rok odkrútil premiéru v Eurolige. V tejto prestížnej súťaži obstál vynikajúco, keďže získal titul vicemajstra.
Ako sa zrodila vaša spolupráca s Matejom Nociarom a Mariánom Janišom? Hneď ste v nich videli športovcov, ktorí majú na to, aby dosiahli najvyššie méty?
Začiatok spolupráce bol podobný v prípade Maťa i Maroška. Keď na to spomínam, tak mi to príde aj komické. S Maroškom som sa po prvýkrát stretol pred vyše troma rokmi na tréningu thajského boxu. Ostýchavo sa ma spýtal, či ho ešte vezmem na tréning, že by chcel začať trénovať. Veľmi váhavo som vyslovil áno, pretože pár dní predtým bol nábor, hlásilo sa veľa ľudí, z ktorých ostala len hŕstka. S odstupom času však musím povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Odvtedy na neho nedám dopustiť. Od začiatku načúval, pýtal sa a z tréningu na tréning rástol. Dôkazom toho sú aj jeho minuloročné úspechy. No a čo sa týka Maťa, tak pred rokom a pol som otvoril posilňovňu a on prišiel so skromným hlasom a množstvom otázok ohľadom cvičenia, fungovania a podobne. Nemôžem s istotou povedať, že od začiatku som v nich videl šampiónov, keďže reči sa hovoria a chlieb sa je. Časom sa však ukázalo, že obaja sa v športoch, ktorým sa venujú, našli. Nebolo to len o prázdnych slovách, o ich snahe niečo dokázať. Bolo ich treba len správne usmerňovať, motivovať, venovať sa im a samozrejme pričiniť sa o to, aby to, čo robia, robili s chuťou a odhodlaním. Že je tomu tak, potvrdili ich výkony.
Kulturistika a thajský box sú rozdielne športy. Majú podľa vás Matej s Mariánom niečo spoločné, čo sa týka športového života a ambícií?
Áno, sú to dva rozdielne športy. V princípe je to však na tej istej báze, či je to thajský box alebo kulturistika. Obidva sú nesmierne náročné a ide o to, aké méty si ten ktorý športovec vytýči. Je vidieť, že Maroško i Maťo majú vysoké ciele a sny, pretože snom to začína. Keď človek nesníva, nemá cieľ a keď nemá cieľ, nemá motiváciu. O tom som vždy bol aj budem presvedčený a tento názor sa snažím vštepiť aj svojim zverencom. V tomto smere sú si obaja dosť podobní. Majú svoje sny, ciele a požiadavky, ktoré v konečnom dôsledku prenášajú do reality a vždy si vytyčujú nové méty, za ktorými idú. No a to je také malé tajomstvo úspechu. Môj názor je, že ľudia, ktorí sa boja zrealizovať svoje sny a podceňujú sa, tak tu prichádza hranica, ktorá oddeľuje tých, čo len snívajú, od tých, čo aj niečo dokážu. Pretože všetko, čo robíme, chceme robiť alebo dosiahneme, riadi náš mozog a je len na nás, ako si ho naprogramujeme.
Potešili vás vaši zverenci v uplynulom roku alebo si myslíte, že mali aj na viac?
Samozrejme, že ma potešili. Naše plány a sny sa splnili až nad naše očakávania. Viete, v športe sa vždy môže prihodiť niečo neočakávané a nechcené v podobe zranenia atď. Preto som absolútne spokojný a šťastný, že aj napriek niekedy až nadľudským výkonom sme dosiahli to, čo sme si zaumienili a všetko sa udialo bez vážnejších zranení, typických a skôr bežných ako výnimočných v týchto športoch. Na to, že máme za sebou len rok vyšších súťažných ambícií, tak opakujem, že som nadmieru spokojný, pretože chalani spravili naozaj maximum a z môjho pohľadu maximum aj dokázali. Samozrejme, vždy sa dá spraviť niečo viac, no v tomto prípade by som to netvrdil.
Kladiete na svojich zverencov vysoké nároky a ako im ordinujete tréningy?
Neviem, či zrovna vysoké nároky sú tie správne slová. Určite však vždy ideme na maximum. Jasné, že je najľahšie povedať si po tréningu, že bol dobrý a zvládol sa absolútne v pohode. Keď vidím, že pre môjho zverenca bolo počas neho niečo ľahšie a niečo ťažšie, tak nabudúce sa mu to snažím zúročiť v podobe sťaženia alebo prípadnej zmeny, aby sa nestalo, že tréning sa pre neho stane stereotypným a bude sa cítiť tak, že je už na tom dobre a nič ho nemôže zaskočiť. Človek sa učí, zdokonaľuje a rastie v danom športe celý život. Určite sú aj tréningy s ľahším zameraním, no viac ich prekrývajú tréningy, počas ktorých treba siahnuť až na dno svojich síl. Práve tie dávajú športovcom najviac a posúvajú ich vpred. Napokon, hovorí sa, že ťažko na cvičisku a ľahko na bojisku. No a my sa toho držíme. S Matom trénujeme vo fitku niekoľkokrát v týždni, vždy podľa toho, aké má obdobie, či už je to objemový tréning, rysovacia fáza, udržiavacia alebo predsúťažná, ktorá je fyzicky aj psychicky najnáročnejšia a vyžaduje si osobitý prístup, najmä čo sa týka psychickej podpory a tolerancie. S Maroškom trénujeme viac-menej každý deň, niekedy aj viackrát za deň. Tempo a záťaž volíme podľa toho, či je v predsúťažnej, posúťažnej alebo udržiavacej fáze. V oboch prípadoch, Maťa i Maroška, platí, že bez práce nie sú koláče. Kulturistika aj thajský box sú náročné športy a vyžadujú si veľkú dávku sebazaprenia, odriekania a hlavne času. Veď to nie je len čas strávený na tréningu, ale v podstate celý životný štýl a životospráva, ktorá musí byť adekvátne prispôsobená k aktuálnemu športovému obdobiu. Veľmi dôležitý je dostatočný spánok, počas ktorého prebieha regenerácia na ďalší náročný deň.
Ktorý šport je vám ako trénerovi bližší - kulturistika alebo thajský box?
Nerád by som označil niektorý so spomínaných športov za ten, ktorý mi je bližší. Obidva milujem a robím ich skutočne rád. Odmala ma moji rodičia viedli k športu ako takému. Postupom času mi učarovala kulturistika a bojové športy. Som rád, že sa im môžem obom venovať na úrovni, kde sa podieľam na úspechoch svojich zverencov a tiež samotnej prezentácii týchto športov. Je to pre mňa pocit na nezaplatenie. Tu však musím podotknúť, že vrcholová kulturistika sa mi nepáči. V tomto prípade u mňa vyhráva bojový šport. Podľa mňa vo vrcholovej kulturistike športovci neprezentujú krásu tela ako takú, ale skôr pôsobia ako karikatúry predbiehajúce sa v tom, kto dá do seba viac chémie, aby bol väčší a silnejší. Bohužiaľ, dnes to už tak chodí takmer v každom športe. Je smutné, že sa takému niečomu, ako sú zakázané látky, dovolilo preniknúť až tak hlboko a športovci, ktorí by vedeli dosiahnuť absolútny vrchol, ukázať svoju silu, veľkosť a rýchlosť, sa preto, že ich striktne odmietajú, jednoducho nedokážu presadiť, keďže na vrchole sú bez nich stratení. Určite ich to demotivuje. Preto česť a veľká poklona výnimkám, ktoré dokážu preskočiť aj tých na zakázaných látkach, pretože šport robia srdcom a s odhodlaním. Veď čo môže byť krajšie ako pocit z víťazstva, ktoré sa zrodilo vďaka tvrdej práci a láske k danému športu.
Do ktorého zo svojich zverencov vkladáte väčšie nádeje?
Maťo a Maroško sa síce venujú rôznym športom, no obaja sú vychovaní v duchu rovnakej filozofie. Do oboch vkladám rovnaké nádeje a dôveru, pretože obaja sú v športe, ktorému sa venujú, vynikajúci. Verím, že ak nepoľavia, tak to dotiahnu ďaleko a už v blízkej dobe budeme o nich ešte počuť.
V ktorom športe je podľa vás jednoduchšie presadiť sa? V kulturistike alebo v thajskom boxe?
Čo sa týka samotného presadenia sa, tak v kulturistike, thajskom boxe i iných športoch je to rovnaké a nedá sa hovoriť, kde je to ľahšie. Dôležité je veriť si, dať do toho maximum, byť pripravený a v ringu i na pódiu treba vystupovať premyslene, s rešpektom a užívať si to. Najdôležitejšie je veriť si a úspechy sa určite dostavia.
Vašou výhodou je, že v Poltári ste vybudovali posilňovňu – Siťák Gym, ktorú prevádzkujete, teda nemusíte hľadať iné priestory na tréning. Je podľa vás posilňovňa prínosom pre váš klub a tiež pre samotnú športovú verejnosť v Poltári?
V prípade prípravy Maťa a prípadných ďalších budúcich kulturistov, fitness či silového tréningu je určite pre mňa aj ostatných prínosom. Thajský box síce trénujeme v telocvični, no Maroškovi v príprave určite veľmi prospieva aj návšteva posilňovne. No a to, či je posilňovňa prínosom aj pre Poltárčanov, tak na to by museli odpovedať oni. Myslím si, že určitým prínosom je určite aj pre nich.
Aké sú vaše športové plány v tomto roku?
V tomto roku máme ďalšie nové plány. Čo sa týka kulturistu Maťa, zameriame sa na dlhšie trvajúci objemový tréning, aby sa seba čo najviac nabral a ku koncu roka máme určite niečo v pláne. To by som však zatiaľ nekonkretizoval, keďže je to zatiaľ len v štádiu prípravy, takže nechávame tomu voľný priebeh. Tiež sa budem venovať začínajúcej fitneske v kategórii fitness model, ktorej prípravu sme odštartovali v jeseni minulého roka. V máji by sme už chceli zažiariť na súťažnom móle. Verím, že uspejeme. V prípade thajského boxera Maroška máme toho na tento rok naplánované trochu viac. Musíme dokončiť sezónu Euroligy a samozrejme, tentokrát si už chceme vybojovať aj vytúžený opasok šampióna Euroligy, no a od jesene prejsť do vyššej kategórie. V thajskom boxe mám pod palcom ďalšieho slušne nadupaného 15-ročného chalana, ktoré by som rád niekedy v apríli vyskúšal v Eurolige a potom sa ukáže, čo a ako ďalej. Ďalším mojim veľkým snom, ktorý verím, že sa mi podarí zrealizovať, je zorganizovať galavečer zmiešaných bojových športov v Poltári a tým tento šport viac priblížiť širokej verejnosti. Chcem ukázať ľuďom rozdiel medzi danými bojovými športmi a tiež vyvrátiť názor tých, ktorí si myslia, že bojové športy sú len pre vymleté hlavy, že je to šport bez pravidiel a podobne. Verím, že sa mi podarí zohnať sponzorov, aby som svojim plánom dokázal dať reálnu podobu a poteší ma, keď tento rok bude minimálne tak úspešný, ako bol ten minulý. Že sa opäť nájde športový talent, ktorý má chuť niečo dokázať.
