Už roky dokazuje svoje majstrovské umenie za volantom. Autokrosový pretekár Dalibor Kohút z Poltára si nedávno vyjazdil titul vicemajstra Zóny strednej Európy. Ocenenie si prevzal z rúk prezidenta FIA Jeana Todta.
POLTÁR. Tím Racing Autoclubu Poltár má za sebou vydarenú sezónu, ktorá vyvrcholila predstavením v Taliansku. Dejiskom posledného kola šampionátu strednej Európy bolo mesto Gonars. Pred jeho uskutočnením sa pretekár Dalibor Kohút v kokpite rallycrosového špeciálu Lada VFTS 1900 nachádzal priebežne na šiestej priečke. Do krajiny ležiacej na Apeninskom polostrove vycestoval s úmyslom uzatvoriť trojlístok najlepších jazdcov. Napokon obstál lepšie. Obsadil striebornú pozíciu a domov odchádzal s titulom vicemajstra Zóny strednej Európy. Ocenenie mu odovzdal Jean Todt, bývalý výkonný riaditeľ pretekárskej stajne Scuderia Ferrari pôsobiacej v pretekoch Formuly 1, ktorý je aktuálne prezidentom FIA (Medzinárodná automobilová federácia), ktorej sídlo je v Paríži.
Snom dal reálnu podobu
Dosiahol úspechy, o akých môžu mnohí len snívať. Jeho zbierka cenných trofejí sa z roka na rok úctyhodne rozrastá. Sú zo slovenských i zahraničných pretekov. No za leskom slávy a chuťou víťazstiev sa skrývajú hodiny driny, príprava a konštruovanie špeciálneho vozidla, zháňanie sponzorov, obetovanie voľného času. Dalibor Kohút je však pretekár srdcom i dušou. Svoje sny len nesníva, ale snaží sa im dať reálnu podobu.
„Už ako malý som sa pravidelne zúčastňoval rally pretekov. Najviac mi učaroval autokros, keďže neďaleko môjho bydliska sa nachádzal areál vo Fiľakovských Kľačanoch, ktorý je určený práve na tento druh športu. Postupom času som sa rozhodol, že sa autokrosu začnem venovať aj súťažne. Najprv som sa zameral na stavbu pretekárskych vozidiel, neskôr som sa snažil presadiť v amatérskych súťažiach,“ hovorí Dalibor Kohút a s úsmevom si zaspomína na časy, keď po prvýkrát uvidel ostré rallyové áčko či Škodu Octavia WRC. „Stále mám pred očami tú neopísateľnú atmosféru, ktorá vládla na trati i v depe a cítim vôňu 102-oktánového benzínu a rozpálených brzdových kotúčov. Bol som rozhodnutý vyskúšať si to.“
Adrenalínový šport sa mu vryl hlboko pod kožu. Napätie, keď motory zaburácajú tesne vedľa seba, momenty, keď nie je čas na premýšľanie a treba bleskurýchlo vyhodnotiť situáciu a predovšetkým správne konať, situácie, keď sa pred čelným sklom vznáša kúdoľ hustého prachu alebo keď bubnuje hustý dážď a pretekár má pocit, že sa rúti proti stene, sa pre neho stali doslova drogou.
Ambiciózny Poltárčan už ako šestnásťročný vlastnil Ladu 1200, ktorú rok repasoval. Túžil však postaviť vlastné áčko, ktoré by spĺňalo vtedajšie prísne predpisy. Všetko však bolo treba prispôsobiť finančným možnostiam. Výsledkom bola Lada 21074 s platnou homologizáciou FIA.
„Aktuálne náš klub vlastní tri vozidlá – Volkswagen Golf 4x4 Mk4 turbo, Ladu 2105 VFTS v originálnom okruhovom prevedení a rallycrosový špeciál Lada VFTS 1900, ktorý je zrejme najsilnejšou Ladou na Slovensku,“ podotkne D. Kohút a upresní: „Toto pretekárske auto má 175 konských síl a jeho krútiaci moment je 200 Nm. Skonštruoval ho pán Havassy z Budapešti. Skorý nástup krútiaceho momentu je prenášaný cez špeciálnu bezsynchrónnu šesťstupňovú prevodovku. Bohaté autokrosové skúsenosti som využil pri návrhu odstupňovania tejto prevodovky, jej stáleho prevodu a tiež svornosti diferenciálu tak, aby sme mohli použiť pretekárske pneumatiky s priemermi až 65 cm.“
Vydarená sezóna
V každom športe, autokros nevynímajúc, hrajú peniaze dôležitú úlohu. Presadiť sa v silnej konkurencii bez nich je takmer nemožné. Dôkazom toho je aj účasť Dalibora Kohúta v európskych pretekoch. Minuloročný seriál FIA CEZ (Zóna strednej Európy) pozostával zo siedmich podujatí. Poltársky tím vyšiel na 20-tisíc eur. „Bolo treba cestovať po celej Európe, mať servisný tím, dostatok náhradných dielov, zabezpečený kompletný servis vozidla po každých pretekoch tak, aby mohlo konkurovať aj silnejším autám,“ hovorí úspešný pretekár.
Partia z Racing Autoclubu Poltár môže rok 2013 označiť prívlastkom úspešný. Spomínané záverečné kolo v rámci pretekov Zóny strednej Európy bolo čerešničkou na torte.
„Sezónu sme odštartovali v maďarskom Nyiráde. Tamojší šmykľavý povrch, ktorý extrémne derie pneumatiky, je pretekárom dobre známy. Tu som vo finálovej jazde skončil na vynikajúcej druhej priečke. Rakúsky pretekár však podal protest na moje auto, čo ma napokon stálo body. Boli to snáď najhoršie chvíle, ktoré som počas uplynulej sezóny zažil. Pocit bezmocnosti pri riešení protestu s maďarskými a rakúskymi komisármi, ktorí ma celý víkend nechali pretekať a po dosiahnutí úspechu ma napokon diskvalifikovali, je neopísateľný. Náladu sme si išli vylepšiť do Môlče, kde ma však zradila technika. Pred nami bolo náročné predstavenie v českom Přerove, kde som si vychutnal mamutí skok. Z dvadsiatich vozidiel 4x4 som skončil dvanásty. No a konečne prišli aj radostné chvíle. Na autokrose v Senici a v maďarskom Turkeve mi bolo dopriate vychutnať si víťazný pocit. Rád spomínam najmä na preteky v Turkeve, kde som vo finále zdolal Adama Kisa za volantom Mitsubishi Lance Evo 6. Do cieľovej roviny prvého okruhu som tak vchádzal prvý. V radoch maďarských divákov to burácalo a začali fandiť Slovákovi v kokpite Lady. Možno aj to prispelo k tomu, že domáci pretekár ma už nedokázal dobehnúť a dojazdil za mnou,“ hodnotí D. Kohút a pozornosť upriamil na posledné kolo pretekov FIA CEZ v Taliansku.
„Pred pretekmi v Gonarse mi v tabuľke patrila priebežne šiesta priečka. S tímom som začal taktizovať, pretože bolo reálne, že ak vo finálovej jazde získam potrebný počet bodov, tak mám šancu na zisk bronzovej pozície. To nám napokon vyšlo nad očakávanie, keď sme sa vďaka štvrtému miestu vyšplhali až na druhú priečku. Tento úspech v Zóne strednej Európy si veľmi cením. Je za ním veľká bojovnosť, húževnatosť, vynikajúca práca mechanikov a v neposlednom rade aj podpora rodiny,“ hovorí vicemajster FIA CEZ.
Zostane verný značke Lada
Do nového roka vstúpil s novými plánmi na športovom poli. Dalibor Kohút potvrdil, že aj s relatívne starším, no dobre skonštruovaným pretekárskym vozidlom, navyše so zadným náhonom, sa dá uspieť a silnej konkurencii vytrieť zrak.
„Mám v pláne postaviť ešte prepracovanejšie auto. Bude to špeciál určený na rallycrossové preteky v triede Super Nationals. Zostanem verný značke Lada, no siahnem po silnejšom, elektronikou plne riadenom motore, semisekvenčnom systéme radenia a plnestaviteľnom podvozku. Budem rád, ak moje účinkovanie na tratiach bude inšpiráciou pre ďalších našich pretekárov, ako reprezentovať krajinu za jej hranicami. Na záver by som chcel vysloviť poďakovanie za pomoc Dušanovi Filipiakovi (Rofiplast) a Dušanovi Deákovi (Unimont) z Poltára."
