BRATISLAVA/LOKCA. Rodák z Lokce, ktorý od ukončenia štúdií žil v Bratislave, zomrel vo veku nedožitých 70 rokov 18. januára 2014. Je pochovaný na cintoríne vo svojom rodisku. Vrátil sa späť - spať k otcovi, tomu pozemskému, i tomu nebeskému. Ale pravdaže i k matke, ktorej venoval vo svojej tvorbe viacero básní.
Škola a práca
Štefan Balák sa narodil 11. mája 1944 v Lokci, kde ukončil aj základnú školu. V rokoch 1958 -1962 študoval na Priemyselnej škole baníckej v Handlovej, potom dva roky na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici a od 1964 do 1970 slovenčinu a srbochorvátčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Odvtedy pôsobil stále v Bratislave, kde pracoval najprv v Ústrednej knižnici SAV, v rokoch 1970-1973 v Hlavnej redakcii pre deti a mládež Slovenskej televízie, potom ako redaktor novín a časopisov Príroda a spoločnosť (1973-1984), Družstevné noviny (1985-1986), Výstavba Bratislavy (1987-1989), Slovenský denník (1990-1991), Dopravár (1992-1995) a Slovenská republika (1996 -1999).
Literárna činnosť
Do literatúry vstúpil koncom reformných 60. rokov minulého storočia, kedy po prekonaní obdobia socrealistického schematizmu z päťdesiatych rokov vrcholili v slovenskej básnickej tvorbe modernistické úsilia (Trnavská skupina, nástup Osamelých bežcov).
V Balákovom debute, ale i v jeho ďalších zbierkach, možno zachytiť ozveny poetizmu a uvoľneného asociatívneho písania.
Asociatívnosť voľného verša, výrazný a často aj hravý rým, úsilie o efektnú metaforu, civilnosť až hovorovosť vyjadrenia – to sú najcharakteristickejšie znaky jeho poetiky.
Motivicky čerpá najviac z rodného kraja a medziľudských vzťahov. Napísal 10 kníh poézie pre dospelých: Ohnisko (1968), Krúženie (1971), Milá na bielom koni (1982), Srdcom si svietim (1994), Krčmička v nebi (1996), Muškátové okná (2002), Čriepky z domoviny (2004), Vysoké napätie (2007), Hranatý kruh (2008) a Sedmopočetníci (2013). Detskému čitateľovi adresoval 19 publikácií, spomenúť môžeme zbierku veršov Prázdninový kufor (1992), rozprávky a poviedky Babička v Babylónii a vietor Fíneus (1997), Stonožka (2006), leporelá Benyho prvé Vianoce, Obyvatelia mora, Maco Laco, Macík sedmispáčik, Jedlička a i. Okrem toho vydal Krátky slovník nárečia slovenského lokčianskeho, Krátky slovník nárečia slovenského račianskeho (oba 1997) a Krátky slovník nárečia slovenského veľkoripnianskeho (2004). Je tiež autorom sprievodcu Chorvátsko (1998). Prekladal hlavne zo srbochorvátčiny.
Spomienka
Štefan Balák odišiel teda „k otcovi spať“. Takáto predstava vôbec nevyvoláva smútok, skôr naopak. Odišiel do sveta, ktorý si vytvoril vo svojich knižkách: do svojej „Krčmičky v nebi“, ktorú zdobia „Muškátové okná“ a v ktorej je plápolajúce „Ohnisko“. Nie je tam sám, má tam okrem otca a mamy aj svoju „Milú na bielom koni“ a spoločnosť mu robia i jeho „Sedmopočetníci“, siedmi staroslovienski statoční. Keď sa tam zvečerí, „Srdcom si svieti“ a ticho skladá dohromady „Čriepky z domoviny“.
