RIMAVSKÁ SOBOTA. Honvédska čiapka z polovice 19. storočia bude predmetom mesiaca apríl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ako TASR informovala múzejníčka Éva Kerényi, je to vojenská čiapka z červeného súkna, ktorá sa dostala do historického fondu múzea za čias prvého riaditeľa Jánosa Fábryho.
Vojaci Deviateho košického honvédskeho prápora organizovaného po vypuknutí revolúcie v máji 1848, pod vedením majora Ferenca Vitálisa, dostali prezývku vörössipkások. Čiapku z červeného súkna však nosilo aj mužstvo 11. honvédskeho prápora v Kluži. "Tieto dva prápory bojovali počas revolúcie 1848 až 1949 tak udatne a hrdinsky, že ako najodvážnejší vojaci z iniciatívy Artúra Görgeyho mohli nosiť na rozlíšenie od ostatných červenú čiapku. Maďarské slovo "honvéd" znamená doslovne obranca vlasti, a výraz vörössipkás označuje vojaka v červenej čiapke. Podľa iných zdrojov ju nosili aj honvédi Tretieho segedínskeho prápora. Iné zdroje však označujú prápor, vedený Jánosom Damjanichom za vojakov s bielym perím pre biele kohútie perá na čiapkach," vysvetlila Kerényi.
V Gemeri a Malohonte bol hrdým vlastníkom červenej čiapky Pál Abonyi, rodák z Rimavskej Soboty. Hoci pôvodného majiteľa čiapky v múzeu nepoznajú, predpokladajú, že vystavená čiapka mohla byť s veľkou pravdepodobnosťou práve jeho. "Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 narukoval do košického Deviateho honvédskeho prápora, odkiaľ sa dostal na územie dolného Dunaja, kde bojoval proti Rácom, teda dnešným Chorvátom. Po ich porážke ho s plukom prevelili do Szolnoku pod veliteľstvo Damjanicha. Zúčastnil sa v bojoch pri Bicske, Isaszeg, Vacov, Komárno, Szőny a Nagysarló. Abonyi mal ako honvédsky poručík vysoký rešpekt a úctu v Rimavskej Sobote, angažoval sa aj v Gemersko-malohontskom župnom honvédskom spolku, založenom v roku 1868. Najskôr ako podpredseda, neskôr ako predseda. Viac rokov slúžil ako župný a mestský funkcionár, do dôchodku odišiel ako hlavný prokurátor Gemera-Malohontu. Ako posledný gemerský honvéd-veterán zomrel v roku 1917 vo veku 90 rokov. Jeho hrob je dodnes možné nájsť na rimavskosobotskom cintoríne," dodala múzejníčka Gemersko-malohontského múzea.
