ORAVSKÁ POLHORA. Učiteľka Zuzana Machajdová by sa pred pár rokmi iba zasmiala, keby jej niekto povedal, že bude svoje deti obliekať do kroja a spievať s nimi goralské piesne. Dnes sa folklóru nevenujú len jej deti, ale aj ďalšia tridsiatka školákov. V novembri začala viesť spevácky krúžok, z ktorého sa vytvoril folklórny súbor.
Prváci aj tínedžeri
Pred dvomi rokmi začal Zuzanin syn, vtedy osemročný Martinko, hrať na gajdách. Dcéra Tatiana už vedela základy hrania na husliach. K malým folkloristom sa pridala huslistka Kristínka Tropeková a basista Tonko Štefaniak. „Odrazu sme mali celú skupinu,“ hovorí Zuzana. Po viacerých návrhoch a skúšobných názvoch dostala detská ľudová hudba názov Polhorská muzika.
Martin Machajda. Foto: OSVETADK
Malí folkloristi zaujali spolužiakov, ich rodičov aj vedenie základnej školy. „Bolo mojím snom vytvoriť niečo väčšie, kde by bolo viac detí, ktoré majú chuť učiť sa, venovať sa tradíciám,“ hovorí Zuzana. Sen sa jej začal plniť vlani v novembri. V škole otvorili spevácky krúžok. „Spev je o niečo jednoduchší, nie každé dieťa vie hrať na hudobný nástroj. Preto sme sa vybrali cestou spievania.“
O nezáujme sa nedá ani hovoriť. Po štyroch mesiacoch má zhruba tridsať detí, od najmenších prvákov až po deviatakov. Do kúžku chodia deti z oboch polhorských škôl. „Som rada, že netriedime deti, starší sú pre mladších vzorom, motivujú ich, veľmi dobre sa navzájom dopĺňajú,“ hovorí mladá učiteľka.
Na súťaži sa predstavilo dvanásť členov súboru. Foto: OSVETADK
Zachovávajú hodnoty
Cieľom učiteľky aj školy, v ktorej pracuje, je udržiavanie tradícií. Aj preto deti v speváckom súbore Studničky spod Babej hory spievajú najmä goralské piesne.
„Goralčina sa vytráca z bežného života, čo je škoda, veríme, že takto ju v deťoch trochu zakoreníme. Ani my sme s rodičmi nehovorili po goralsky. Počúvala som však rozhovory mamy s jej sestrami. Rozumela som goralčine, no sama sa mám stále čo učiť. Keď začal syn hrať na heligónke, vedela som dve piesne. Dnes je ich oveľa viac. Keď človek chce, všetko sa dá.“ Goralčina deťom neprekáža, práve naopak. „Vôbec nevymýšľajú, neprotestujú, rady sa učia nové veci.“
Pesničky hľadajú v knihách, chodia okolo starých ľudí, prosia ich, aby im niečo zaspievali, naučili ich slová, melódiu, aby im porozprávali, ako sa žilo kedysi, aké mali zvyky a tradície.
Pred časom sa začala učiteľka okrem spevu zameriavať aj na tanec. „Máme však zatiaľ iba deväť chlapcov, veľmi by som chcela, keby prišli aj starší chalani, aby sme mohli tancovať v pároch,“ hovorí Zuzana.
Brali prvenstvá
Prvýkrát speváci vystúpili len pár dní po tom, ako sa dali dokopy, na vlaňajšom dni dôchodcov. Krátko na to ich čakali vianočné vystúpenia doma aj v Zákamennom.
Začiatkom apríla sa predstavili na speváckej súťaži Oravské spievanky. Do šitia krojov sa zapojilo množstvo ľudí. Starší prispeli radami a spomienkami, ako tradičný polhorský kroj vyzeral, mamy pomohli šikovnými rukami a deťom tradičné oblečenie ušili aj vyšili.
„Zatiaľ máme len pre dvanásť spevákov, ale verím, že postupne dorobíme aj ďalšie.“
Nováčikovia na regionálnej prehliadke prekvapili. Do krajského kola postúpila skupina dvanástich spevákov zo súboru, muzikanti z Polhorskej muziky, sólistka a členka súboru Kristínka Tropeková aj malý gajdoš Martin Machajda. „Súťaž bola rozdelená do štyroch kategórií a nám sa podarilo uspieť vo všetkých, sme veľmi šťastní,“ povedala Zuzana Machajdová.
Malí umelci teraz doťahujú posledné detaily a vylepšujú, čo sa dá, aby zahviezdili aj na krajskom kole. Zdá sa, že majú pred sebou sľubnú budúcnosť.
