REVÚCA. Realizátori unikátneho projektu cestovného ruchu Huculská magistrála musia riešiť viaceré vážne problémy. Zatiaľ čo Štátna ochrana prírody (ŠOP) sa snaží vystavať novú chatu v sedle Burda, ktorú niekto úmyselne podpálil 2. novembra 2012, ďalší účastník projektu Milan Gonda zo Slovenského Hucul klubu TASR potvrdil, že mu neznámy páchateľ ukradol pred niekoľkými dňami tri kobyly v obci Závadka nad Hronom.
Ako produkt cestovného ruchu začali Huculskú magistrálu rozvíjať od roku 2009. Nápad prišiel zo strany Slovenského Hucul klubu a súkromnej spoločnosti Zbojská. Neskôr sa k nim pripojila Správa Národného parku Muránska planina. Snažia sa návštevníkom ponúknuť putovanie v sedle huculských koníkov po regióne Muránskej planiny a Čierneho Hrona. Huculská magistrála začala prerastať do širšieho komplexu služieb a vytvárať aj viaceré spoločenské hodnoty. "Má to byť aktívne trávenie voľného času, spoznávanie prírody, ale aj ochrana tradičného spôsobu hospodárenia, vďaka ktorému sa nesmierne prírodné hodnoty Muránskej planiny zachovali dodnes. Štátna ochrana prírody vypísala verejnú súťaž a momentálne prebiehajú práce s tým spojené, aby sme mohli tento rok začať so stavbou novej turistickej útulne, ktorá v roku 2012 zhorela," povedal riaditeľ ŠOP Milan Boroš.
Chov koní je s Muránskou planinou spojený už desaťročia. Už v roku 1950 sa začali v lokalite Veľká lúka pod Muránskym hradom venovať polodivým koňom - huculom. Najskôr to bola snaha o záchranu huculského koňa, neskôr chov a produkcia koní vhodných pre lesnícku činnosť. V súčasnosti nachádzajú kone uplatnenie najmä pri turistike. Aktuálne sa na konskom chrbte však možno odviesť z lokality Krátke pri obci Pohronská Polhora v okrese Brezno na horské sedlo Zbojská v okrese Rimavská Sobota. Vyššia intenzita putovania na koňoch je momentálne obmedzená z viacerých dôvodov. "Môžem potvrdiť, že na Veľký piatok, teda 18. apríla, nám niekto ukradol tri kobyly, ktoré sme mali v obci Závadka nad Hronom. Ohlásili sme to aj polícii, ale o koňoch sme viac nepočuli," doplnil Milan Gonda zo Slovenského Hucul klubu.
Na Muránskej planine sa v minulosti pokúšali vyšľachtiť nové plemeno koní, ktoré mali byť pomenované ako slovenský horský kôň. Tieto pokusy boli však úspešné len čiastočne. Neskôr začali s chovom chladnokrvného norika a v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena norik muránskeho typu. Od roku 1997 bol tento chov vyhlásený za chránený ako génová rezerva. V obci Sihla v roku 1999 založili neziskovú organizáciu Slovenský Hucul klub, ktorej prioritným zámerom je záchrana a ochrana jedinečného plemena huculských koní. Správa Národného parku Muránska planina (NP MP) plánuje tento rok na Huculskej magistrále osadiť niekoľko informačných tabúľ, kde by sa turisti mohli dozvedieť viac aj o pôsobení koní na záchranu jedinečných muránskych spoločenstiev rastlín. "Tento zámer už máme schválený. Je ale pravda, že naše podobné snahy sú pravidelne terčom útokov vandalov a už teraz musíme myslieť aj na to, že tabule budeme musieť vymieňať oveľa skôr, ako je ich životnosť," skonštatovala riaditeľka NP MP Jana Šmídtová.
Huculská magistrála mala pomôcť aj pri obnove tradície zbojníctva v sedle Zbojská medzi Fabovou hoľou a Klenovským Veprom na ceste spájajúcej Brezno s Tisovcom. Doslovný preklad slova hucul z rumunského jazyka totiž znamená zbojník.
