DOLNÝ KUBÍN. Hra je jeden z najefektívnejších spôsobov, ako zjednodušiť život. Presne to sme robili ako deti, ale v dospelosti sme sa hrať zabudli. Slová Alberta Einsteina vítajú návštevníkov novej výstavy vo Florinovom dome.
Otec bábiku nepredal
Porcelánová bábika zo začiatku 20. storočia, kuchynské zariadenie, drevené hračky a autíčka. Ešte donedávna boli jedinými exponátmi v zbierkovom fonde hračiek Oravského múzea. „Rozsiahlejšia akvizičná činnosť začala v roku 1996,“ povedala historička Iveta Floreková.
Exponáty na výstave Svet detí pochádzajú zo všetkých kútov Oravy. „Zvyčajne nás oslovia majitelia, že majú takéto predmety a či máme záujem ich prevziať do múzea. Sú to pre nich spomienky, ale v momente, keď sú ochotní nám predmet odovzdať, už sú pravdepodobne vyrovnaní s tým, že u nás bude v najlepších rukách a že ho využijeme ako historickú pripomienku a prezentáciu doby, z ktorej pochádza.“ Pri príprave výstavy dostali od jednej pani z Dolného Kubína do daru bábiku, ktorú jej kúpil otec. „Cestou domov vo vlaku ju od neho chceli kúpiť istí ľudia. Odmietol ju predať, pretože bábika sa podobala na dcéru, ktorej chcel urobiť radosť.“
Najvzácnejšie hračky sú za sklom.
V podstate žiadna zmena
Kožený historický kočík z prelomu 19. a 20. storočia z Vyšného Kubína patrí k najvzácnejším predmetom.
„Rovnako je zaujímavý kočík z polovice minulého storočia aj kovové vláčiky zo začiatku 20. storočia. Sú tam aj bábiky z 50. až 60. rokov a tiež školské predmety a učebnice. Dospelí si zaspomínajú a deti zistia, že aj dnešné hračky, hoci vyrobené z nových materiálov, a napriek určitým zmenám a vývoju, sú v podstate podobné tým, s ktorými sa hrali ich rodičia či starí rodičia. Napriek počítačovým hrám hračky nestratili príťažlivosť a majú šancu rozvíjať detskú kreativitu a fantáziu.“
Kočík z polovice 20. storočia.
Od handričiek po Barbie
Výstava nie je iba o hračkách, ale aj o živote oravských detí v minulosti. Nechýba kútna plachta, ktorá oddeľovala matku s novorodencom od zvyšku domácnosti a poskytovala im magickú ochranu. „Ako kontrast s dnešnou hojnosťou pôsobí hlavne časť výstavy venovaná predvojnovému obdobiu, kedy sa deti hrali s handričkovou bábou a dreveným koníkom s vozom,“ hovorí etnografka Elena Beňušová. „Hrali sa popri robote a najmä s tým, čo poskytovala príroda.“
Exponáty dopĺňajú informácie na paneloch. Návštevník sa dozvie napríklad aj to, ako sa z handrovej bábiky stala Barbie. Nie všetky hračky sú za sklom, s niektorými sa môžu malí aj veľkí pohrať. Do 27. júla.
