REVÚCA. O obnovu a ochranu biodiverzity lúk sa v Národnom parku Muránska planina (NP MP) snažia aj podporou chovu huculských koní. Ako pre TASR povedala Dana Šmídtová zo správy NP MP, v rámci slovensko-maďarského projektu zorganizovali pre záujemcov ďalší zo série špecializovaných seminárov, ktoré majú pomôcť vyznávačom tradičného hospodárenia.
Stav krajiny bohatej na prírodnú rozmanitosť v súčasnosti odborníci prisudzujú aj hospodáreniu našich predkov. Ľudia v minulosti vytvárali veľmi citlivo lúky, pasienky a aj ornú pôdu. Poľnohospodárska krajina bola vhodne obhospodarovaná a členená tak, aby nedochádzalo k erózii pôdy. Medze deliace polia a lúky vytvárali aj vhodné podmienky pre drobné zvieratá. Hospodárske zvieratá chované na vysokohorských lúkach okrem vlastnej produkcie udržiavali pasienky v takom stave, že aj divá zver tam našla dostatok potravy a úkrytov a nebola nútená schádzať do nížin na ornú pôdu. "Správa NP MP v spolupráci s občianskym združením Zbojská sa snaží podporiť záujemcov o tradičné hospodárenie. Na seminároch sa im snažíme pripraviť všetky potrebné informácie o možnej podpore formou dotácií, ako aj praktických rád. Pri tradičnom hospodárení sa snažíme poukázať na množstvo výhod chovu huculských koní," povedal Šmídtová.
Hucul patrí medzi pôvodné plemená koní, ktoré je síce menej prešľachtené, ale je veľmi dobre prispôsobené klimatickým podmienkam Slovenska a je adaptované aj na náročné podmienky severného Slovenska. Kone sú prispôsobené klimatickým podmienkam a ich telesná stavba a odolnosť voči chladu a zrážkam dávajú predpoklad pre celoročný chov bez ustajnenia.
"Rôzne necitlivé zásahy poľnohospodárov, ale aj organizácií a združení, ktoré sa skrývajú za ekologické, mali negatívny vplyv na stav poľnohospodárskej pôdy. Postupne sa zalesňujú vysokohorské lúky a pasienky a divá zver sa sťahuje na ornú pôdu, kde spôsobuje značné škody. Na horských lúkach a pasienkoch sa mení zastúpenie fauny a strácajú sa vzácne rastliny, ktoré v minulosti prežívali aj pri pomerne vysokom zaťažení zvieratami. Dnes si už začíname uvedomovať, čo nekompetentné rozhodnutia spôsobili a začíname problematiku riešiť cez rôzne granty. V podstate nechceme nič nové objaviť, len konečne pochopiť a vedecky podložiť skúsenosti našich predkov. Až keď nám príroda ukáže, že robíme niečo nesprávne, tak sa snažíme pochopiť našich, dosť často aj zatracovaných predkov," dodala Dana Šmídtová.
