LUČENEC. Mala osem rokov, keď sa prvýkrát postavila na tatami a dostala svoje prvé kimono. Vtedy ešte netušila, že džudo sa jej dostane hlboko pod kožu a jej meno sa bude skloňovať nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej krajiny. Šestnásťročná študentka Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci Martina Gréčová sa dnes môže pýšiť šiestimi majstrovskými titulmi, ktoré si vybojovala na slovenských šampionátoch. Jej zbierku zdobia aj vzácne kovy zo zahraničných turnajov. Najväčšiu vážnosť zatiaľ prikladá minuloročnému zlatu z Európskeho pohára, ktorého dejiskom bolo Francúzsko. Medzi dorasteneckou európskou elitou sa predstavila aj nedávno. V českých Tepliciach mala veľkú šancu zasiahnuť do bojov o pódiovú priečku. Nevedomá chyba ju však o túto možnosť pripravila. Na jesennom slovenskom šampionáte dorastencov si plánuje ukoristiť zlato. Zároveň sa chce nominovať na budúcoročnú olympiádu juniorov. O športových začiatkoch, víťazstvách i plánoch sme sa porozprávali so zverenkyňou trénera lučeneckého Junioru Michala Bokora.
Kto stál za tvojím rozhodnutím venovať sa džudu? Kedy si začala s tréningom?
- Ako malá som bola veľká bitkárka. Bila som sa doma so starším bratom, v škole, dokonca som rozbila spolužiakovi hlavu. Starká mala kamaráta, trénera džuda Dušana Spurného, a tak mi navrhla, aby som začala trénovať. Po dvoch mesiacoch tréningu v Juniore som chcela kimono zakvačiť na klinec. Mala som totiž konflikt so sparingpartnerom na tréningu. Starká ma však povzbudila, nech sa nevzdávam, nech to ešte skúsim, trénujem a určite to postupom času bude lepšie. Takže od svojho rozhodnutia skoncovať s džudom som upustila a dnes som rada, že som pri tomto športe zostala. No najviac ma motivovalo dosiahnutie prvého turnajového prvenstva.
Spomínaš si na svoju prvú súťaž a na to, ako si na nej obstála?
- Bol to Turnaj olympijských nádejí v Rimavskej Sobote. Myslím, že som obsadila tretiu priečku.
Odkiaľ si si priviezla prvé zlato?
- Z Veľkej ceny, ktorá sa konala v Michalovciach. Štartovala som v kategórii mini. Mala som veľkú trému. Napokon som zvíťazila. Moji rodičia, ktorí na tento turnaj vycestovali, boli šťastní a ja tiež.
Druhý rok si v kategórii dorasteniek. Je dorastenecké džudo náročnejšie ako žiacke?
- Samozrejme. Je náročnejšie na kondičku, taktiku, no a je tu aj silnejšia konkurencia.
Už päť rokov drží nad tebou taktovku tréner Michal Bokor. Ako sa ti s ním spolupracuje?
- Z môjho pohľadu je naša spolupráca veľmi dobrá. Je kamarátsky, no vie byť aj prísny a zvýšiť hlas. Určite ho rešpektujem, aj keď si občas pošomrem. Je to ozajstný profesionál, ktorému vďačím sa svoje úspechy.
Ktorý z doposiaľ dosiahnutých úspechov si najviac ceníš?
- Zlato, ktoré som si vlani vybojovala na Európskom pohári dorastencov vo Francúzskom Saint Denis lès Bourg. Štartovala som tam v hmotnosti do 57 kg.
Vtedy si si ako jediná zo slovenskej reprezentačnej výpravy siahla na zlato. Bol to náročný turnaj?
- Po stránke zabezpečenia aj konkurencie to bol turnaj na veľmi vysokej úrovni. V prvom stretnutí som narazila na reprezentantku Francúzska. Zápasili sme štyri minúty. Napokon som ju zdolala 7:0, no bola to poriadna drina. V ďalšom stretnutí som nastúpila proti pretekárke z Poľska. Zápasili sme tri minúty a zvíťazila som 10:0. Rovnako tri minúty som odzápasila aj s ďalšou pretekárkou Francúzska. Opäť som vyhrala 10:0. Nasledoval semifinálový zápas s reprezentantkou Luxemburska, kde som už nič nenechala na náhodu a súperku som zdolala za dvadsať sekúnd 10:0. No a prišlo finále. Striebro som už mala isté, no veľmi som túžila po zlate. Bojovala som oň s reprezentantkou Nemecka. Za štyridsať sekúnd som ju zdolala 10:0. V tom čase to bolo moje najväčšie podujatie, aké som absolvovala. Keď som videla všetky súperky, tak som mala aj trému, myslela som si, že nemám šancu, mala som pred nimi rešpekt. Všetky moje protivníčky mali totiž čierne opasky a ja len zelený. Preto ma zlato o to viac potešilo.
Si trémistka, ale na súťažné tatami vstupuješ celkom v pohode. Máš svoj talizman alebo špeciálny rituál?
- Nie. Talizmany ani žiadne rituály nemám. Jednoducho si stanovím svoj cieľ a snažím sa ho dosiahnuť.
Si spokojná v klube Junior?
- Veľmi. Vládne tu príjemná a priateľská atmosféra.
Nie je tomu tak dávno, čo si chcela študovať v Banskej Bystrici a trénovať v tamojšej Dukle. Napokon si sa vrátila do Lučenca...
- Áno, mala som v pláne študovať v meste pod Urpínom. No zistila som, že to nie je nič pre mňa. Vrátila som sa do Lučenca a opäť začala trénovať pod vedením Michala Bokora. Teraz viem, že som urobila dobre. V Juniore mám vytvorené ideálne podmienky na to, aby som napredovala.
Kto je na tréningoch tvojím sparingpartnerom?
- Tréner Marek Porteleky. Lepšieho sparingpartnera si nemôžem priať. Je to veľmi kvalitný džudista.
Ako staršia žiačka si vyhrávala v dorasteneckých kategóriách. Minulý mesiac si mala možnosť pridať k zlatu ďalšiu medailu z európskeho fóra, keď si sa predstavila v českých Tepliciach a potom v poľskom meste Bialsko Biala.
- V Tepliciach sa zišla silná konkurencia, no napokon ma z bojov o medailu vyradila vlastná chyba, ktorú som si ani neuvedomila. Spočiatku bolo určite vidieť, že mám trému. No prvú súperku som zdolala 10:0. Potom som nastúpila proti súperke z Ukrajiny. Keď som začala cítiť, že ju môžem zdolať, tak prišla hlúpa chyba, ktorá ma veľmi mrzela. Protivníčku som v zápale boja nevedomky chytila za nohavice. Všetko zlé je však na niečo dobré a ja som sa určite poučila. O týždeň som cestovala do Poľska na ďalší Európsky pohár, no tam som si až tak neverila, takže turnaj nedopadol pre mňa najlepšie. Určite sa však v budúcnosti chcem na takýchto turnajoch medailovo presadiť.
Ktoré slovenské džudistky vnímaš ako svoju najväčšiu konkurenciu?
- V hmotnosti do 63 kg je to Zuzana Očenášová a v kategórii do 57 kg Sofia Kanátová. Obe hája farby Rimavskej Soboty.
Do tohto roku si vstúpila nie príliš úspešne. Na januárovom reprezentačnom sústredení si si zlomila ruku. Dva dni si bola vyradená z tréningového procesu. Nebolo ti za džudom smutno?
_ Ak mám byť úprimná, tak ani veľmi nie. Zrazu som voľný čas mohla tráviť s kamarátmi a nie na tréningoch alebo v posilňovni. Obávala som sa však, že mi stúpne váha a tak som sa začala pripravovať aj so sadrou na ruke. Napokon, čakali ma Majstrovstvá SR junioriek. Napokon som si na nich vybojovala zlatú medailu.
Si stabilná zberateľka medailí. Zvykne ťa mrzieť, keď si nevybojuješ zlato?
- Samozrejme, najviac ma vie uspokojiť prvá priečka. Keď ju nedosiahnem, tak sa hnevám na celý svet. Dokážem to však predýchať.
Pripravuješ sa na povolanie sociálnej pracovníčky. Znamená to, že s džudom po skončení školy skončíš?
- Džudu sa určite neprestanem venovať. No a teraz, keď ma čakajú veľké turnaje, by to bolo hodenie za hlavu všetkého, čo som doposiaľ dosiahla. Na budúci rok sa budem snažiť presadiť na svojej prvej dorasteneckej olympiáde. Budem na sebe poctivo pracovať, aby som sa na toto prestížne podujatie kvalifikovala.
Dva roky si členkou reprezentačného tímu. Ako to vnímaš?
- Nikdy by som nepovedala, že to dotiahnem až do repre. Mám radosť, že sa mi to podarilo. Spočiatku som z toho mala stres, no už som sa „oťukala“ a na každý reprezentačný zraz sa veľmi teším.
Čo by si chcela vo svojej športovej kariére dosiahnuť?
- Jednoznačne je to účasť na olympiáde. To je snáď snom každého športovca.
M. Bokor: Martinu čaká náročný rok
LUČENEC. Keď ju po prvýkrát uvidel v prípravke, povedal si, že je to talent. Neskôr, keď si vyberal mladých džudistov do svojej skupiny, bola medzi prvými, ktorí prešli pod jeho taktovku. Tréner Michal Bokor tvrdí, že Martina Gréčová má pred sebou sľubnú športovú budúcnosť.
„Maťa sa mi od začiatku našej spolupráce javila ako veľmi perspektívna pretekárka. Zodpovedne sa pripravovala, bola chápavá, na tréningoch ju nebolo treba napomínať, má výborný pohybový rozsah a priestorovú orientáciu. Na súťažiach stabilne obsadzovala popredné priečky a dnes jej medailové zisky beriem ako samozrejmosť,“ hovorí M. Bokor.
Poctivý tréning prináša svoje ovocie. Dnes už Martina so svojim trénerom len cibria techniky a špeciálne sa pripravujú na konkrétne pretekárky.
„Ja na turnaji vidím zápas z inej pozície ako Martina. Skôr sledujem jej súperky, aké robia džudo a používajú techniky, aby sme sa vedeli na ne ešte lepšie pripraviť. Maťa mala vždy súperky, pred ktorými mala rešpekt. Na začiatku, keď štartovala v žiackej kategórii, to bola Silvia Svoreňová z Vranova. Silvia bola v tom čase najlepšia na Slovensku a zrazu prišla Martina. Najprv jej síce podľahla, no keď sme sa v príprave špeciálne zamerali na túto pretekárku, tak ju Maťa začala zdolávať a dnes to už pre ňu nie je súperka. Počas Matinho prechodu do dorastu prišla Bratislavčanka Sabová. To už bola vážnejšia pretekárka. Špeciálne sme sa na ňu pripravili a Maťa nemala žiadny problém zdolať ju. Takže keď sledujem Matine súperky, viem, na čo sa máme zamerať v útočnej a na čo v obrannej fáze,“ ozrejmil Bokor.
Každého trénera určite poteší, keď jeho zverenci dostanú pozvánku do reprezentačného tímu. Pred dvoma rokmi sa medzi slovenskú elitu zaradila aj Martina Gréčová. „Vnímam to ako nevypovedané ďakujem. Predsa len, je to odmena za prácu, ktorá nebola zbytočná. Keď tréner vychová športovca pre repezentáciu, tak je to naozaj fantastické,“ podotkol tréner Junioru.
Michal Bokor sa so svojou zverenkyňou musel na pol roka rozlúčiť. Martina odišla študovať na Športové gymnázium do Banskej Bystrice a v džude mala napredovať v tamojšej Dukle. Napokon sa však vrátila domov. Zasadla do lavíc Pedagogickej a sociálnej akadémie v Lučenci a opäť trénuje v Juniori.
„Od začiatku som vedel, že Športové gymnázium nie je pre Maťu najšťastnejšou voľbou. Tiež som si bol istý, že aj na jej džudistickú kariéru to bude mať skôr negatívny, ako pozitívny dopad. Nechcem aby to vyznelo sebecky, ale jej návrat ma potešil. V Dukle by určite nemala taký kvalitný sparing, ako má u nás a dvoch osobných trénerov, ktorí sa jej naplno venujú päť dní v týždni. Napokon, u nás je jej sparingpartnerom tréner Marek Porteleky, teda o kvalite tu niet pochýb. Podľa mňa Maťa zbytočne stratila pol roka, džudisticky nenapredovala a okrem toho si pokazila váhu,“ tvrdí Bokor.
Pre Martinu Gréčovú bude rok 2015 náročný. Plánuje sa medailovo presadiť na Európskych pohároch, nominovať sa na EYOF (olympiádu juniorov) a predovšetkým upraviť si súťažnú váhu tak, aby mohla štartovať v hmotnosti do 57 kg. „Budúci rok je pre Martininu športovú budúcnosť veľmi dôležitý. No ja jej verím, pretože je technicky, silovo aj kondične veľmi dobre vybavená,“ zakončil M. Bokor a na záver vyslovil poďakovanie firme CBA Slovakia s.r.o., pretože vďaka jej programu Podporujeme talenty sa Martina Gréčová mohla zúčastniť nedávnych Európskych pohárov. Tiež si vysoko cení podporu spoločnosti Ekoltech.
Marcela Ballová
