TISOVEC. K srdcovej záľube sa dá dostať hocijakým spôsobom. Pani Eva Dolinajová z Tisovca sa už viac ako dvadsať rokov venuje vyrábaniu šúpolienok. K bábikám vyrobeným zo šúpolia sa dostala cez svoju kolegyňu, ktorá bola v tých časoch na školení výroby šúpolienok a získané vedomosti podávala ďalej svojim kolegyniam.
„Ju to až tak nechytilo. Zo všetkých žien sa to zapáčilo asi iba mne a odvtedy sa tomu venujem,“ povedala pani Eva. Za dlhé roky jej rukami prešli stovky šúpolienok, na presné číslo si nespomína. „Myslím, že ich môže byť už okolo tisíc. Trochu ľutujem, že som si od začiatku neviedla záznamy.“ Jej výtvory zobrazujú predovšetkým motívy z dedinského prostredia. Mládenci, dievčence, muzikanti, ježibaby i celé rodiny zo šúpolia sú jej najbližšie. Svoju prvú bábiku šikovná Tisovčanka odloženú nemá. „Boli to ešte len prvé pokusy v práci. Viac-menej len také nepodarky. Postupom času som začala vymýšľať rôzne zlepšováky a šúpolienky boli stále lepšie a krajšie.“
Výroba bábiky zo šúpolia nie je jednoduchá záležitosť. Na začiatok si treba objednať polystyrénové časti. „Hlavička je z polystyrénu a z nej spravím drôtom kostru. Nasleduje samotná práca so šúpolím, ktoré musí byť vysušené. Potom sa musí namočiť v teplej vode, aby bolo tvarovateľné. Neskôr ho vysírim a musím rýchlo vytvarovať rúčky. Keď vyschnú, nalepím im vlásky z konope a pridám doplnky,“ povedala pani Eva. Väčšina jej bábik má okolo štrnásť centimetrov. V poslednej dobe začala vyrábať väčšie, vyše dvadsaťcentimetrové. „Ľuďom sa páčia aj tieto, no väčšie sa už nedajú spraviť, šúpolie je príliš krátke.“
Kukuričné šúpolie si zbiera sama, keď majú, aj susedia radi odložia. Tisovčanka má rozrobených vždy viac bábik. „Neviem povedať, koľko mi trvá výroba jednej, lebo ich robievam naraz viacero. Kým mi jedna várka schne, robím ďalšie. Ako na páse. Napríklad osem šúpolienok robím približne štyri, päť dní.“ Pani Eva pracuje výhradne doobedu počas celého roka. Na jeseň si nazbiera dostatok šúpolia na ďalšie mesiace. „Spomínam na svoje začiatky, kedy som s prvými šúpolienkami išla do Klenovca na Rontouku. Aj dnes chodievam na remeselnícke jarmoky, ale objednávajú si ich aj súkromní predajcovia.“
Bábiky z Tisovca sa rozleteli do viacerých kútov sveta. Svoje miesto si našli v Rusku i v Amerike. „U nás na gymnáziu bola raz učiteľka z Ameriky, ktorá dala vyrobiť šúpolienku pre každého žiaka v jej triede v Amerike. Napísala mi dlhý zoznam, čo som mala urobiť. Robila som nevestu so ženíchom, slečnu s dáždnikom, mačičku či psíka,“ povedala pani Eva. Každú jednu šúpolienku berie ako svoje dieťa. „Niekedy mi je aj ľúto, keď ich musím predať, ale robím ich preto, aby som potešila druhých,“ dodala.
