CINOBAŇA. Pohrebisko pod Striebornou opäť ožilo. Vzácne hroby z obdobia kyjatickej kultúry tu objavil pred ôsmimi rokmi amatérsky historik Mirko Peťko z Lovinobane. Vtedy ešte netušil, že nálezisko sa zaradí k unikátom aj z hľadiska európskej archeológie. Viac ako šesť týždňov pri Cinobani pracoval tím desiatich ľudí. Podarilo sa im odkryť ďalších 24 hrobov. „Predpokladáme, že ich tu môže byť ďalších tristo, možno aj viac,“ hovorí archeologička Dana Marková z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Vek hrobov odhaduje od doby 1300 rokov pred našim letopočtom po ôsme storočie pred Kristom. Cinobanské nálezisko žiarových hrobov z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúry nie je v Novohrade ojedinelé. Podobné pohrebisko sa našlo v Radzovciach, Podrečanoch či Málinci.
Popol dávali do nádob
Nálezisko je unikátne tým, že sa tu podarilo nájsť pohromade pohrebisko, sídlisko i hradisko. „Dedina bola bližšie pri ceste. Od pohrebiska ju oddeľoval potok. Ľudia, ktorí tu žili, boli veľmi nábožní a poverčiví. Práve potok bol hranicou medzi živými a mŕtvymi,“ vysvetľuje archeologička Danka.
Kým sa archeológovia prekopali k samotným hrobom, bola to poriadna fuška. „Samotné hroby sú často v kamenných skrinkách s vencami z kameňov. Popol dávali do nádoby, ktorú väčšinou prekryli misou. Do hrobov dávali nebožtíkom rôzne predmety – keramické nádoby, ale aj prepálené bronzové šperky, ktoré mal nebožtík počas kremácie na sebe,“ hovorí Dana.
Vďaka odkrytým hrobom dokázali rozlúštiť aj to, ako pravekí ľudia organizovali pochovávanie. Hroby sa pretínajú v pravých uhloch. Doložené sú však aj vzájomné superpozície hrobov, čiže mladšie hroby porušovali hroby staršie,“ vysvetľuje archeologička.
Prišiel aj objaviteľ
V stredu sme na starom pohrebisku stretli aj jeho objaviteľa pána Peťka. Pozorne sledoval, ako odborníci čistia hroby a hľadajú úlomky starej keramiky, ako napríklad amfory, misky, šálky či sacie nádobky. „Toto je už siedmy rok, čo sem chodím. Odvtedy sme pod zemou našli všeličo, najmä bronzové šperky, ale i bronzovú sekerku, rôzne nádoby, črepy a popol našich dávnych predkov,“ hovorí amatérsky archeológ.
Spolu so svojimi kamarátmi odborníkmi rád skladá mozaiku príbehu ľudí, ktorí tu žili. „Keď človek zomrel, postavili mu hranicu z dubového dreva. Spotrebovali na ňu aj dva metre. Keď hranica dohorela, pozbierali popol a zvyšky uložili do hrobovej jamy obloženej kameňmi. Popol však ešte predtým nasypali do keramickej nádoby,“ hovorí Lovinobančan.
Symbolom života bolo slnko
Skupine sa doteraz podarilo odkryť 314 hrobov. Na niektorých nádobách, ktoré tu našli, bolo znázornené slnko. „Pre pravekých ľudí znamenalo symbol života, podobne ako voda. Hradisko si postavili na vrchu Strieborná, odkiaľ bol dobrý výhľad. V čase nebezpečenstva sa sem mohli ukryť,“ hovorí vedúca terénnych prác.
Ako dieťa chodievala pani Danka do Cinobane k starej mame. „Pod Striebornou sme sa často hrávali. Nikdy by som nepovedala, že sa tu pod zemou nachádza toľko artefaktov,“ priznáva archeologička. Jej prázdninový kolega Mirko Peťko tiež spomenie, že pohrebisko pomohla odkryť obyčajná náhoda. „Môj známy Pavol Kováčik stadiaľto zvážal drevo. Vo výmoli tu našiel zopár črepov. Vedel, že ma baví história a tak mi ich priniesol,“ spomína pán Peťko, ktorý pod Striebornou objavil prvý hrob.
Zem prešpikovaná históriou
Zem okolo Cinobane je doslova prešpikovaná históriou. Archeológovia tu odkrývajú históriu starú niekoľko sto rokov. Nálezisko pod Striebornou je jedným z najväčších objavených pohrebísk kyjatickej kultúry na Slovensku. „Minulý rok sa nám podarilo vykopať hrob, v ktorom boli štyri nádoby a bronzová sekerka. Nebožtík, ktorého s nimi pochovali, mal v tejto komunite asi vyššie postavenie. Našli sme aj hroby bez urien a akýchkoľvek úprav. Boli na kraji pohrebiska. Zrejme to súviselo so sociálnym postavením a možno aj tým, akou smrťou odišiel nebožtík zo života,“ myslí si Vladimír Mitáš, ktorý tu roky robil vedúceho výskumu.
Hoci v tomto roku prenechal túto funkciu svojej kolegyni Danke, nenechal si ujsť príležitosť vrátiť sa do Cinobane aj teraz. „Vtedajšia populácia trpela na vysokú úmrt-nosť. Veľmi často umierali deti. Takmer polovica hrobov, ktoré sme preskúmali, patrila práve im,“ hovorí archeologička. Prízvukuje, že práca v teréne je len časť archeologického výskumu. Potom nasleduje práca v laboratóriách a za počítačom. „Moja kolegyňa Janka Mihályiová pod mikroskopom dokáže doslova zázraky. Zistila napríklad, že v nádobách, ktoré vkladali pravekí ľudia do hrobov, boli aj liečivé rastliny. Boli úzko spätí s prírodou,“ hovorí Danka. Pani Jaroslava Pavelková z antropologickej analýzy zistila vek aj pohlavie ľudí, ktorých tu pochovali. Deti väčšinou umierali vo veku do šesť rokov. Ako sa rodili, tak mreli, šamani a liečitelia lekárov nenahradili.
Turizmus by pomohol
Garantom výskumu je profesor Václav Furmánek už od roku 2007. Pred tromi rokmi dala obec vybudovať pri pohrebisku altánok s lavičkami. Do konca septembra tu bude aj baner s históriu náleziska. Starosta Cinobane Jozef Melicher výskum podporuje. „Nálezisko nám dáva možnosť zviditeľniť našu obec nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Priemysel už u nás dávno nefunguje a turizmus je pravdepodobne jediná cesta, ako by si mohli miestni ľudia finančne prilepšiť,“ myslí si Melicher.
Výsledky archeologického výskumu prezentoval profesor V. Furmánek nielen na Slovensku, ale napríklad aj v poľskom Krosne či v českej Příbrami. Články o nálezisku v Striebornej vyšli aj v zahraničnej tlači. „Teší ma, že sa nám v tejto sezóne podarilo odkryť aj šesť hrobov pilinskej kultúry. Ide o kultúru, ktorá zaberá časový úsek od strednej po mladšiu dobu bronzovú. Ktovie, aké tajomstvá nám nálezisko ešte prinesie,“ zakončí rozprávanie o histórii vedúca výskumu.
