POLICHNO. Starosta Polichna má hlavu v smútku. Po ani nie roku hrozí, že stále expozícia pod názvom „Škola našich predkov“ opustí obec. Vzácne historické, ale aj novšie predmety do dobových tried nazbierala bývalá učiteľka Marta Galádová. Keď odišla do dôchodku, rozhodla sa, že ich vystaví. So svojimi exponátmi pochodila celé Slovensko. Napokon sa udomácnila v rodisku Boženy Slančíkovej Timravy.
„Som rada, že mi starosta ponúkol dom, v ktorom kedysi sídlila evanjelická škola. Obidvom je nám blízka história,“ povedala pani Galádová pre naše noviny v januári tohto roku. Odvtedy uplynulo šesť mesiacov a dobová škola sa dostala po povedomia turistov, ale aj žiakov z okolitých obcí.
„Začali k nám chodiť ľudia. Expozícia bola a stále je pre nich príťažlivá. Preto ma mrzí, že majiteľka exponátov začala niektoré kúsky zo zbierky sťahovať,“ hovorí starosta. Oficiálne však definitívny odchod z Polichna pani Galádová neoznámila. „Zatiaľ je väčšina exponátov tu. Návštevníkom zatiaľ vieme expozíciu sprístupniť,“ objasňuje Pavel Kyseľ, starosta obce. Pretože predmety v triedach pochádzajú väčšinou zo súkromnej zbierky, má obavu, že Políchno o historické triedy príde. „Spolu s pani Galádovou sme mali veľa plánov. Dúfam, že bude ešte čas ich uskutočniť,“ hovorí Kyseľ.
S pani Martou Galádovou sme sa minulý týždeň skontaktovali a na našu otázku, čo je na tom pravdy, že sa sťahuje z Polichna, odpovedala: „Zatiaľ som nad touto myšlienkou neuvažovala. Mrzí ma, že starosta narába len s fámami, keď fakty sú iné. Z Polichna som si zobrala len exponáty súvisiace s I. svetovou vojnou a Slovenským národným povstaním, pretože pripravujem v Lučenci výstavu."
Tri dobové triedy
Momentálne sú v evanjelickej škole v Polichne zriadené tri triedy. V prvej je učebňa z čias Rakúsko-Uhorska a Prvej československej republiky. Naj-vzácnejšia je tabuľka s grifíkom z roku 1800. V triede je aj drevený podstavec s lavórom. Ruky v ňom si umýval len rechtor. Na stenách visia obrazy, na ktorých sú zobrazené zvieratá a pod nimi texty v štyroch jazykoch: maďarčine, angličtine, latinčine a francúzštine.
Druhá trieda je z 50-tych rokov 20. storočia. V tých rokoch už deti nezačínali vyučovanie modlitbou. Drevené kružidlá nahradili železné a nepraktické tabuľky zošity. V triede je obraz Klementa Gottwalda, Lenina i Stalina. Tretiu triedu z 80-tych a 90-tych rokov si už pamätajú aj tí neskôr narodení. Sú tu pionierske šatky, iskričkovské sľuby, obraz Husáka, diaprojektory a fotky z prvomájových sprievodov.
Dom potrebuje opravu
Expozícia Školy našich predkov je súčasťou stálej expozície Múzea B. S. Timravy. „Ak by si pani Galádová túto unikátnu zbierku zobrala, plánujeme v budove zriadiť podobnú dobovú školu. Podarilo sa nám zachovať niekoľko vzácnych školských listín a aj nejaké exponáty. Postupne by sme hľadali možnosti, ako získať ďalšie predmety. Mnohé sa ešte isto povaľujú po povalách a ľudia možno o nich ani nevedia,“ myslí si starosta Polichna. V blízkej budúcnosti by chcel opraviť rodný dom známej spisovateľky. Tento nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu.
„Potrebovali by sme peniaze na opravu starých elektrických rozvodov, ale aj na ošetrenie exponátov, ktoré ničí drevokazný hmyz,“ objasňuje starosta. Najviac zla im robí červotoč, ktorý žije vo vnútri dreva a kde šarapatia jeho larvy. „Tam prežije roky. Veľmi nám poškodil niektoré vystavované predmety,“ dodá Kyseľ. Timrava je najznámejšou osobnosťou Novohradu. Z okna spisovateľkinej izby je dodnes vidieť dom, v ktorom žila rodina, ktorá bola pre Timravu literárnou predlohou Ťapákovcov.
„Aj dnes by sme na Slovensku našli viacero Ťapákovcov,“ tvrdí starosta, ktorý na záchranu rodného domu Timravy vypísal dobrovoľnú zbierku. „Zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať len hŕstku peňazí,“ smutne skonštatoval Kyseľ.
