REVÚCKA LEHOTA. Ľudská lebka, prekrížené kosti a po okrajoch ruže boli v minulosti symbolmi gemerskej obce Revúcka Lehota v okrese Revúca. Ako pre TASR povedal starosta dediny Dušan Pavlák, historici sa snažili ľudí presvedčiť, aby sa tieto znaky preniesli aj do obecného erbu. Obyvatelia obce to však odmietli a v erbe majú dnes ovcu.
Revúcka Lehota niesla až do roku 1948 názov Umrlá Lehota. Obec medzi Revúcou a Jelšavou takmer zanikla už v roku 1555, keď turecké vojská pozabíjali väčšinu jej obyvateľov. Podľa legendy prežila iba jediná žena, ktorá smutnú informáciu doniesla do neďalekého Chyžného. Za pohár mlieka a chlieb vraj predala väčšinu lehotského chotára. "Samotný názov dediny sa v minulosti menil veľmi často. V druhej polovici 18. storočia si dali názov Urmlá Lehota aj do znakovej formy. V roku 1772 si dali vyrobiť pečatidlo, kde bol latinsky v skratkách vyrytý názov obce Umrlá Lehota. Práve v tejto pečati je štylizovaná ľudská lebka, pod ňou sú v tvare písmena X kosti a hore a na bokoch ružičky," povedal Pavlák.
Historik Leon Sokolovský vypracoval v roku 2004 posudok, v ktorom obci odporučil preniesť symboly z pečate do obecného erbu. Mali by tak v erbe zachované dedičstvo po predkoch, ale najmä takzvaný hovoriaci erb, ktorý by patril medzi hodnotnejšie. "Naši obyvatelia to však odmietli. Tie dôvody sú rôzne, v malej dedine pôsobia hneď tri cirkvi, spolupracujú navzájom a takýto symbol by nevystihoval súčasnosť. Na druhej strane boli aj jeho zástancovia, ktorí tvrdili, že by sme sem prilákali zvedavcov. Takýto argument je však veľmi diskutabilný. Samotným erbom by sme návštevnosť obce nezvýšili. Nakoniec nám miestna výtvarníčka pripravila niekoľko návrhov a obyvatelia si vybrali ovečku v zelenom podklade, po okrajoch obilné klasy a na spodnej časti modrá farba symbolizujúca vodnú nádrž," dodal starosta Revúckej Lehoty.
