RIMAVSKÁ SOBOTA. K osudovým dátumom v slovenských a československých dejinách, ktoré sú zakončené povestnou osmičkou patrí aj 21. august 1968. Podobnými boli roky 1918, 1938 či rok 1948. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy zmaril reformný proces v Československu a ukončil pokus, pre ktorý sa zaužívalo tiež označenie "socializmus s ľudskou tvárou".
Obyvateľstvo na okupáciu a s ňou vzniknutú novú situáciu samozrejme reagovalo. Všade v krajine mali tieto reakcie svoje vlastné podoby a prejavy. Niekde boli dramatickejšie, a to i s obeťami na životoch, na inom mieste menej vyhrotené. O tom ako reagovali na vzniknutú situáciu obyvatelia mesta Rimavská Sobota a regiónu Gemer-Malohont svedčia dokumenty v archíve Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote z roku 1968.
"Ide o tlačoviny, ktoré sú zároveň svedectvom o angažovanosti, osobnej statočnosti, ale i schopnosti improvizácie ich tvorcov. Zaujímavo pôsobí práve v ťažkých až osudových chvíľach objavujúca sa tvorivosť, v podobe básničiek a veršovačiek či iných príspevkov s humorne útočným obsahom. V ťažkých chvíľach bývajú práve obdobné spravidla anonymné prejavy spôsobom, ako reagovať na situáciu, keď iné postoje alebo priama akcia odporu nie sú najšťastnejšie, ba sú až nebezpečné. Je prirodzené, že v atmosfére doby neboli jednotlivé príspevky podpisované, a ak áno, tak sú zväčša podpísané kolektívnym orgáno," informoval Ján Aláč z Gemersko-malohonstkého múzea v Rimavskej Sobote.
Z tlačovín si pozornosť zasluhujú napríklad Hlas Gemerskej mládeže č. 6 – Spravodaj OV ČSZM Rimavská Sobota z 9. septembra 1968 alebo Gemerské zvesti č. 7 z 29. augusta 1968.
"Pre návštevníkov múzea môže byť zaujímavá práve ich autentická podoba strojom písaného textu a ručne kreslených vtipov. Poskytnú tak pohľad na atmosféru doby a uvažovanie ľudí v nej, nie však s odstupom rokov a prefiltrované historikmi alebo upravené súčasným nazeraním na augustové dni roku 1968. Sú autentické svojím obsahom, ale aj formou," dodal Aláč.
