Utorok, 29. november, 2022 | Meniny má Vratko

Škorce, havkáči či sovy brezovské, ľudové prezývky obcí sú stále v móde

Obce nášho regiónu si aj v súčasnosti udržujú svoje ľudové prezývky. Podľa starostov je to kultúra, ktorú treba chrániť a zachovať.

Podľa starostu Tomášoviec Jána Mičudu sú ľudové prezývky milým kusom histórie každej dediny.Podľa starostu Tomášoviec Jána Mičudu sú ľudové prezývky milým kusom histórie každej dediny. (Zdroj: ARCHÍV)

LUČENEC/POLTÁR. S dedinami nášho regiónu sú spojené aj ľudové prezývky. Mnohé z nich majú pôvod v najmä v úsmevných príbehoch, ktoré sa tradujú od dávnych čias, iné zase vystihujú povahu dedinčanov. V tomto článku sa dočítate o niekoľkých obciach Lučeneckého a Poltárskeho okresu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tomášovskí havkáči
Ľudí z obce Tomášovce v Lučeneckom okrese odjakživa prezývajú havkáči. Podľa starostu si však už ani najstarší Tomášovčania nespomínajú na pôvod vzniku tejto prezývky. „Niektorí hovoria, že tu kedysi bolo veľa psov, iní zase, že jeden z nich skončil v guľáši, ale to je len povera,“ povedal starosta Ján Mičuda. Napriek tomu, že v pôvode sa ľudia nezhodnú, prezývku radi používajú aj v súčasnosti. „Keď sú napríklad futbalové zápasy medzi dedinami, tak na nás zvyknú havkať. My im to zase oplatíme podľa ich ľudovej prezývky. Je to také milé podpichovanie,“ skonštatoval starosta.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudové pomenovanie nesie aj tomášovský divadelný súbor Havkáči či detský divadelný súbor Havkáčík. Zachovávanie ľudovej slovesnosti je podľa Mičudu dôležité. „Je to zábavný a milý kus našej kultúry. Patrí to k tomu. Dedinčania po sebe pokrikovali práve prezývkami a nie oficiálnym názvom obce,“ dodal starosta.

Škorce z Vidinej
Tomášovčanov najčastejšie prezývajú havkáči Vidinčania, ktorých zase volajú škorce. Najmä na futbalových zápasoch sa ľudia z týchto dedín prezývkami navzájom podpichujú. Starosta Jozef Kucej vie, prečo ich takto volajú. „V Lučenci sa robili veľké jarmoky, na ktoré chodili ľudia z celého okolia. Keď šli do mesta autobusy, vždy boli preplnené, čo sa Vidinčanom nepáčilo, lebo sa do nich nezmestili. Robili preto krik a ľudia z ostatných dedín na nich volali: „Čušte, kričíte ako škorce.“ Odvtedy nám to prischlo,“ povedal Kucej. Aj vo Vidinej si ľudovú prezývku zachovávajú. Pod názvom Škorec tam funguje folklórna skupina. Ľudia z dediny sú podľa starostu na prezývku hrdí.

SkryťVypnúť reklamu

„Ako sa hovorí – tam, kde je škorec, je čerešňa a kde je čerešňa, je dobrá pálenka. Neberieme to ako urážku, práve naopak, sme na svoju prezývku hrdí. Najmä tí starší, lebo mnohí prisťahovalci možno ani nevedia, ako nás prezývajú,“ skonštatoval starosta. Aj podľa neho treba ľudové prezývky zachovávať. „Vždy to vychádzalo z niečoho, čo ľudí zviditeľnilo. Na staré zvyky a obyčaje nesmieme zabudnúť,“ dodal.

Maslo zožral pes
Aj v Točnici majú svoju prezývku. Podľa príbehu mútila gazdiná maslo a keď si odbehla, zožral jej ho pes. Ona ho za trest zacvikla medzi dvere, aby maslo vydávil, na čo sused zareagoval slovami: „Mara, už dosť. Viac dal, ako mal.“ „Odvtedy nás volajú masliari. Nenarodila som sa tu, ale môj manžel mi hovoril, že najmä v mladosti sa takto podpichovali s mladíkmi z ostatných dedín,“ povedala starostka Mária Salajová. Aj v tejto dedinke sa prezývka zachováva dodnes. „Súvisí to s dedinou a jej históriou a je pekné, že na to ľudia nezabúdajú ani v súčasnosti,“ dodala starostka.

SkryťVypnúť reklamu

Kozy im uleteli
Góľoši – tak volajú ľudí z obce Ružiná. Gólya je po maďarsky bocian a práve s týmto vtákom je spojená príhoda, ktorá stojí za vznikom prezývky. „Chlapi z Ružinej, ktorí kosili v chotároch, sa vracali na obed domov. Ešte predtým zašli do krčmy, kde preberali to, že sa na ružinských lúkach pasú divínske kozy. Rozhodli sa preto, že urobia v krčme účet a pôjdu ich pochytať, aby Divínčania museli účet v krčme vyplatiť. Keď sadli do gazdovského voza a prišli na lúku blízko Divína, tie kozy im zrazu uleteli,“ rozpovedal príbeh Ondrej Baline, starosta Ružinej. Na rozdiel od predchádzajúcich dedín sa táto prezývka už tak často nepoužíva. Tradíciu zachovávajú najmä tí najstarší. „Nemalo by sa to vytratiť. Občas sa za prezývkami skrýva aj výsmech, no sú to príhody zo života, nad ktorými sa treba pousmiať a nezabudnúť na ne,“ dodal Baline.

Hrdí brdári
Obyvateľov dedinky Veľká Ves, ktorá leží v okrese Poltár, prezývajú brdári podľa brda, čo je časť tkáčskeho krosna. Podľa slov starostu Jozefa Líšku im táto prezývka prischla podľa príbehu, ktorý sa hovorí dodnes. „Brdá bývali v komorách. Podľa príbehu raz muž poslal svoju manželku po mäso do vianočnej kapustnice. V komore však mali tmu, a tak namiesto údených rebier zobrala brdo. Keďže aj jedno aj druhé má rebrá, brdo tak nakoniec skončilo v kapustnici,“ povedal Líška. Veľkovešťania sú podľa jeho slov na toto oslovenie hrdí aj napriek zábavnému príbehu. „Ctíme si tradície. Práve preto každoročne organizujeme brdársku kapustnicu, jedného času sme vydávali aj časopis Brdárik. Aj keď je to možno pre niekoho hanlivé, my sa za to nehanbíme. Je to súčasť našej ľudovej kultúry, ktorú chceme zachovať,“ skonštatoval starosta. Oslovenie sa používa aj dnes. Autobusári namiesto „Ideme do Veľkej Vsi“ povedia „Ideme na brdáre“. „Či sa ten príbeh stal alebo nie, to už je vec názoru. My sme brdári a nehanbíme sa za to,“ dodal Líška.

Sovy brezovské
V Poltárskom okrese leží aj obec České Brezovo, ktorej obyvateľov prezývajú soviari. Aj táto prezývka vznikla podľa starého príbehu. „Do kostola raz vraj vletela sova. Bol tam horár, ktorý hneď utekal domov po pušku a sovu zastrelil,“ povedala starostka Viera Stanová. Odvtedy Brezovčanov okrem „soviari“ nazývajú aj „sovy brezovské“. Podľa starostky si však ľudia z dediny z tejto prezývky ťažkú hlavu nerobia. „Všetci si na to zvykli. Berieme to ako tradíciu a nie ako urážku,“ skonštatovala Stanová, podľa ktorej sú ľudové prezývky obcí príjemným zvykom, ktorý si treba udržať. „Aj toto je súčasť kultúry. Stvorili to sami ľudia a bola by škoda, ak by to upadlo do zabudnutia,“ dodala starostka.

Do postele aj s kapsou
Nie všetky prezývky sú hanlivé. Ľudí zo Šoltýsky prezývajú kapsári kvôli tomu, že museli ťažko pracovať. „Ľudia z dediny odchádzali za prácou s plnými batohmi – kapsami. Museli tvrdo robiť, aby uživili seba i svoje rodiny a tak im prischla táto prezývka,“ povedal Marián Habovčík, starosta obce. Napriek tomu sa k pomenovaniu viaže aj úsmevný príbeh. „Hovorilo sa, že keď prišli domov s prázdnou kapsou, pritúlili sa aj s batohom na pleciach k manželke do postele a až potom robili to ostatné.“ Podľa starostu sa prezývka drží v Šoltýske aj v súčasnosti. Keď sa ľudia postretávajú a rozprávajú si vtipy, zvyknú na domácich zakričať: „Ej, vy kapsári.“ Starostovi sa ľudové prezývky páčia. „Je to krásny zvyk. V tomto prípade to má aj zmysel, lebo ľudia tu museli veľmi ťažko pracovať. Keď domácich volajú „kapsári“, určite sa pre to neurazia,“ dodal starosta.

Hutníci boli páni
Aj v Utekáči majú prezývku spojenú s prácou. Obyvateľov tejto obce prezývajú hutníci podľa huty, ktorá dvesto rokov živila Utekáčanov aj iných. „Nie je to nič hanlivé. Pre nás je to práveže česť. Hutníci boli tí, ktorí nosili biele košele, vestičky, francúzske baretky, hrali kolky, šachy a zabávali sa. Hutník bol pán,“ povedala starostka Zuzana Paľašová. Utekáčania sú podľa jej slov na prezývku hrdí a vždy ich poteší, keď ich nazvú hutníkmi.

„Utekáč nebol nikdy spojený s ľudovou slovesnosťou, pretože tu žili najmä prisťahovalci. Napriek tomu sa môžeme pýšiť výrobcom fujár Jurajom Kubincom, ktorý je vedený ako nestor výroby a hry na tomto nástroji. Spolu s ním je aj naša prezývka dôležitou súčasťou utekáčskej ľudovej kultúry,“ dodala Paľašová.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  2. Vedeli ste, čo všetko kryje poistenie nehnuteľnosti?
  3. Počúvaj hlas svojho srdca a študuj, čo ťa baví...
  4. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  5. Fakulta s urýchľovačom či observatóriom? U nás možné
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  7. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  8. Malý Cambridge: Aká je idea Trnavskej univerzity
  1. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  2. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  3. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  4. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  5. Získajte sériu retro keramických hrnčekov
  6. Aby ste si pri príprave vianočných dobrôt spievali od radosti
  7. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  8. Statute of limitations in consumer relations
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 28 414
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 8 589
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 879
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 667
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 664
  6. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 584
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 044
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 866

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  3. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  4. Irena Šimuneková: Šášov
  5. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  6. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  8. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 51 791
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 611
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 115
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 218
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 996
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 985
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 708
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Prispieť na liečbu malej Mili možno priamo počas domácich zápasov Mimelu vhodením peňazí do pripraveného boxu alebo až do polovice decembra na transparentný účet, ktorý založil klub na tento účel. 

Lučenecký futsalový klub dobre vie, že každé víťazstvo treba vybojovať. Možno aj preto pomáha deťom, ktoré musia bojovať s nepriazňou osudu.


4 h

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


16 h
Ilustračné foto.

Nocľaháreň v Rimavskej Sobote je túto sezónu, rovnako ako po minulé roky, otvorená od polovice októbra.


TASR 16 h
V Tuhári finišujú s obnovou interiéru rímskokatolíckeho kostola.

Na jar plánujú pokračovať aj rekonštrukciou vonkajšej fasády a kostolnej veže.


TASR 17 h

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Vydierač a rozvratník s podporou médií (2)
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vojna v bezpečnostných zložkách: Komu zovrelo v hrdle po domovke u pána X?
  3. Samuel Ivančák: Mlčanlivosť kvetov
  4. Irena Šimuneková: Šášov
  5. Marek Mačuha: O dorovnávaní platov
  6. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  8. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 51 791
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 611
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 115
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 353
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 218
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 996
  7. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 985
  8. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 708
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu