MURÁŇ. Medzi najstaršie zamestnania obyvateľov obce Muráň v okrese Revúca patrilo drevorubačstvo. Potvrdzuje to aj pečatidlo z roku 1679, ktoré sa stalo predlohou na vytvorenie erbu obce. Ako pre TASR povedal spisovateľ a nadšenec regionálnej histórie Peter Glocko, sú na ňom dvaja muži píliaci strom. Na rozdiel od erbov iných obcí je unikátny najmä svojím popisom.
Pečať, podľa ktorej je vyrobený erb obce Muráň, našli na dokumente z 19. storočia pri hľadaní najstarších písomností o obci. "Hoci samotný dokument nie je až taký starý, výskum ukázal, že samotná pečať pochádza z roku 1679. Profesor Jozef Novák ho preskúmal, keďže pečať bola jednofarebná, doplnil do erbu presne podľa heraldických pravidiel všetky farby. Toto pečatidlo je pre nás veľmi vzácne, lebo naznačuje, že Muráň mohol mať v minulosti výsady mestečka, čo zvyšuje jeho regionálny význam. Dokument označený pečaťou sa totiž odvoláva na tzv. artikuly z 15. až 16. storočia, čo boli akési dohodnuté pravidlá na udržiavanie poriadku," povedal Glocko.
Obec Muráň vznikla po roku 1321 pri majeri pod hradom. Jej názov je doložený z roku 1271 ako castrum Mwran. Dnešný názov Muráň sa používa od roku 1920. "Do roku 1995 sme erb nemali. Zhodou náhod sme našli listinu s pečaťou a erb nám schválilo a potvrdilo aj ministerstvo vnútra. Sme veľmi hrdí, že máme práve takýto erb. Je na ňom píla, aké sa v lesoch používali ešte do nedávna. Určite sa nájdu v domácnostiach alebo aj medzi zberateľmi dodnes. V prípade potreby sú takéto píly, tzv. bruchačky, použiteľné aj teraz," dodal starosta obce Muráň Roman Goldschmidt.
Vlastné rodové erby používali aj majitelia hradu týčiaceho sa nad obcou Muráň. "Vlastníci sa však menili pomerne často, takže sa ich motívy nestihli preniesť do erbu obce. Motív vyšiel z toho, že obyvatelia Muráňa sa živili najmä ako drevorubači, na to nadväzovalo uhliarstvo a hutníctvo. Náš erb je skutočne malebný, výtvarne zaujímavý, taký živý. Je pravda, že laikom môže pripomínať škriatkov s pílou. V skutočnosti to bolo naozaj dobové oblečenie ľudí, ktorí pracovali v lese. A patrili k tomu aj tie čiapky, ktoré dnes spájame skôr s rozprávkovými bytosťami," doplnil spisovateľ Peter Glocko.
