MÁLINEC. Povesti skvelého strelca nikdy nič nezostal dlžný. Jeho meno je veľmi dobre známe novohradskej i gemerskej futbalovej verejnosti. Vyše štyri roky bol hráčskou stálicou ružinskej TJ Baník, odkiaľ odišiel do Levíc. V uplynulej sezóne sedel na dvoch stoličkách. Hráčsky pôsobil v druholigovej Rimavskej Sobote a zároveň bol hlavným trénerom TJ Jednota Málinec. Je rád, že sa mu naskytla možnosť zistiť, ako chutí trénerský chlebíček. Teraz sa však opäť naplno venuje hráčskym povinostiam. Aktuálne háji farby Liptova.
Ako hlavný tréner si debutoval v štvrtoligovom Málinci. Čo rozhodlo o tom, že si sa po koučovi Igorovi Lackovi chopil kormidla v tamojšej Jednote?
Ponuku z Málinca som dostal v čase, keď som hráčsky pôsobil v druholigovej Rimavskej Sobote. Oslovil ma manažér Peter Melich. Vlastním trénerskú UEFA B licenciu. V Leviciach som bol asistentom Karola Praženicu, s ktorým som sa potom posunul na Gemer.
Nebolo náročné skĺbiť hráčske a trénerské povinnosti?
Môj tréner Karol Praženica mi vyšiel v ústrety, prihliadol na moje trénerské aktivity, a tak som mohol pokojne prijať novú výzvu. Byť v pozícii hlavného kouča bola pre mňa veľmi cenná futbalová skúsenosť.
Málinec je stabilným účastníkom IV. Ligy Juh. Čo hovoríš na túto súťaž?
Určite je náročná, no pre tunajšiu futbalovú verejnosť veľmi atraktívna. V podstate čo majstrák, to derby. No a futbal sa hrá pre ľudí, preto nás teší, že na náš štadión prichádzajú v hojnom počte. Veď také derby s Poltárom si nenechalo ujsť až osemsto divákov.
Ako si bol spokojný s kádrom, ktorý si prevzal?
Chlapcov som poznal. Napokon, som fanúšikom Málinca, už roky si jeho zápasy nenechám ujsť a pôsobil tam aj môj brat Peter. Po svojom príchode som nemal v úmysle káder Málinca nejak výrazne obmieňať. Tvoria ho chlapci z okolia, ktorých tunajšia futbalová verejnosť pozná a prichádza povzbudiť. Akurát som stiahol niektorých málinských hráčov z hosťovaní v iných kluboch. Na ročné hosťovanie k nám prišiel Radko Berky, ktorý však už v minulosti v Málinci pôsobil. Z hosťovaní sme stiahli Milana Poliaka, ktorý bol v Poltári a Andreja Rončáka, ktorý si obliekal dres Hrnčiarskej Vsi. Svojich zverencov musím pochváliť, pretože k tréningovému procesu pristupovali naozaj zodpovedne, ťahali za jeden koniec povrazu a tvorili skvelú futbalovú partiu. Chalani chceli trénovať, veď sme sa zišli ešte aj deň pred Štedrým večerom. Prípravu sme zahájili 11. januára, no keby to bolo na hráčoch, tak prídu trénovať aj na Nový rok. Tiež sme mali trojdňové sústredenie.
Aká atmosféra vládne v málinskom klube?
Fantastická. Od hospodára cez manažéra až po vedenie obce, to všetko funguje na výbornú. Ako som už spomenul, máme skvelých fanúšikov a nedeľa je v Málinci doslova futbalovým sviatkom. Žiadne intrigy a podrazy tu nemajú miesto. Ja si Málinec ako trénerské pôsobisko môžem len pochvaľovať.
Ako hodnotíš svoju trénerskú premiéru?
Tak na to sú druhí, aby ma zhodnotili ako trénera. Ja mám dobré pocity. Do tréningového procesu som sa snažil vniesť trošku profesionalizmu. Možnože som to občas aj trošku preháňal, keďže sa našli ľudia, ktorí mi povedali, aby som to trénovanie až tak neprežíval. Samozrejme, boli chvíle, keď som na niektorých svojich zverencov musel zvýšiť hlas, respektíve ich vykázať z tréningu. No potom sme vždy našli spoločnú reč, vedeli si sadnúť a porozpráť sa. Skrátka, svoju prácu som chcel odviesť čo najlepšie. Na tréningu a počas majstrákov som bol tréner. Mimo ihriska aj kamarát.
Z ktorých zápasov si odchádzal najviac sklamaný a ktoré ťa najviac potešili?
No, určite mi nedá nespomenúť zápas v Štiavnických Baniach, kde sme prehrali 3:14. To bol historický debakel. Domáci si po zápase fotili svetelnú tabuľu, mal som množstvo telefonátov, že či je to naozaj pravda, že sme dostali takú nakladačku. Futbal je už raz taký. Aj to sa stáva. K tomuto výsledku naozaj niet čo dodať. Skrátka, museli sme ho stráviť a plne sa sústrediť na nadchádzajúce majstráky. Potešili ma všetky zápasy, v ktorých sme si zaknihovali plný bodový zisk. Rád by som však pripomenul stretnutie s rezervou Zvolena, ktorej tréningový proces je naozaj kvalitný a jej hráči sú platení. Viedli sme 3:1 a súperovi sa podarilo vyrovnať na 3:3 až v závere duelu. Takže body sme si podelili. Aj o tom je futbal. Niekedy vynaložíte maximálne úsilie, no víťazstvo nedosiahnete. Inokedy bez väčšej námahy vyťažíte z minima maximum. Veľkú radosť mi moji zverenci spravili aj v 24. kole, kedy sme hostili béčko Podbrezovej. Po prvom dejstve sme prehrávali 1:2. V druhom polčase sme dali súperovi poriadnu lekciu z efektivity a vyhrali 7:3. Tento fantastický výsledok nás povzbudil do ďalších bojov. Potešilo ma aj jednoznačné štvorgólové domáce víťazstvo nad Poltárom. Tento zápas, ktorý sme zvládli perfektne, však ani nemôžem hodnotiť, pretože Poltár naň v podstate ani „neprišiel“. Tu by som však rád podotkol, že ma trošku zamrzelo vyjadrenie môjho kolegu Eugena Bariho, kormidelníka Poltára, že mužstvo Málinca bolo pre neho sklamaním. Vážim si ho ako trénera aj ako bývalého vynikajúceho hráča. Klobúk dole, akú prácu v Poltári odviedol, pretože to tam naozaj nemal ľahké. Áno, v odvetnom stretnutí sme v Poltári prehrali 0:3, ale nemyslím si, že náš výkon bol slabý. Dokonca by som povedal, že sme miestami mali herne navrch. Vypracovali sme si šesť tutoviek, ktoré však brankár Poltára Rusnák vychytal. Tréner Bari mal pravdu, keď sa o ňom zmienil ako o najlepšom gólmanovi súťaže. Skrátka, Rusnák mal svoj deň a bol pre nás neprekonateľný. Okrem toho vie naozaj vynikajúco čítať hru.
Takže spomínaný výbuch v Štiavnických Baniach bol pre teba najväčším sklamaním...
Áno, bol som veľmi sklamaný, no najväčším sklamaním boli pre mňa červené karty, ktoré sme zbytočne inkasovali. Keď som bilancoval sezónu, zistil som, že sme sa vlastnými chybami pripravili minimálne o desať bodov. Takže už po prvej polovici uplynulého súťažného ročníka sme mohli byť v tabuľke vyššie a aj celkové umiestnenie mohlo byť pre nás lepšie.
Čo sa týka tvojho futbalového života, opäť v ňom hrajú prím hráčske povinnosti. Aktuálne hájiš farby druholigového Liptovského Mikuláša, kde si prišiel z maďarského Salgótarjánu. Vo svojich vyjadreniach pre médiá si sa však viackrát zmienil o tom, že by si si rád vyskúšal najvyššiu súťaž...
Áno, chuť účinkovať v Corgoň lige (terajšia Fortuna liga) ma stále neopustila. Momentálne som však na Liptove, takže mojou prioritou je odviesť čo najlepší výkon v jeho farbách.
Novohradskej futbalovej verejnosti si veľmi dobre známy zo svojho účinkovania v Ružinej, ktorej si výrazne pomohol k postupom do vyšších súťaží, keďže si vždy patril k najlepším strelcom. Tento rok by si sa sem mal vrátiť, no tentokrát ako súper. Tešíš sa, že si kopneš do lopty na ružinskom trávniku?
Ak sa stretnutie Zvolena s Liptovom odohrá v Ružinej, tak sa sem rád vrátim. Napokon, ľudia ma tu poznajú a ja si s kamarátmi po zápase vždy rád sadnem, porozprávam sa, pospomínam. Novohradský región je v podstate mojim domovom. No prídem sem ako súper, takže ešte viac ako návrat do Ružinej ma poteší, ak dám v stretnutí aj nejaký ten gól. Futbalový život je už taký. Hráči migrujú a počas svojej kariéry sa musia zžiť s viacerými klubmi. Je predsa jasné, že každý chce ísť za lepším.
