TISOVEC. Tisovčanka Lýdia Svobodová minulý rok vyhrala slovenskú súťaž krásy nepočujúcich. Nedávno bola svoje rodné mesto i Slovensko reprezentovať na celosvetovej súťaži. V závere večera zaznelo práve jej meno a Lydka sa tak stala najkrajšou nepočujúcou na svete.
Lydka skúsila prvú súťaž krásy pred dvomi rokmi. V čase kastingu však musela riešiť zdravotné problémy. „Mama ma podpichovala, aby som to skúsila. V roku 2013 ma nečakane oslovili priamo organizátori Miss Slovensko nepočujúca, aby som to skúsila opäť.“
Náročná a dlhá príprava
Od víťazstva v slovenskej súťaži začala pre krásnu Tisovčanku náročná príprava. „Bolo to veľmi náročné nielen na čas, ale i na financie. Príprava pre mňa znamenala asi desať mesiacov cestovania po Slovensku,“ povedala Lydka. Spolu so svojou rodinou sa snažila nájsť sponzorov. Jej mama kontaktovala televízie s prosbou o nejaké šaty z bohatého šatníka, no snaha bola neúspešná. Nakoniec sa celá rodina zomkla a Lydke všetko zabezpečila z vlastného. Cestovanie bolo podľa jej slov tou najnáročnejšou časťou prípravy.
„Keď sme vybavovali napríklad šaty u módnej návrhárky v Banskej Bystrici, do auta sme sadali len po práci v popoludňajších hodinách a domov sme sa vracali často tesne pred polnocou alebo i neskôr. A ráno opäť do práce.“ Na súťaž si musela pripraviť prezentáciu, v ktorej predstavila seba i svoje mesto. „Od októbra minulého roku som si platila kurzy posunkovej reči v Banskej Bystrici, pretože som ju doteraz nepoužívala a bola jednou z najdôležitejších podmienok súťaže. Takisto som pravidelne cvičila v posilňovni.“ Súčasťou súťaže bola aj voľná disciplína. Lydka si pripravila choreografiu mažoretky. Mladá Tisovčanka, napriek tomu, že je nepočujúca, dokáže hudbu vnímať inak. „Hudbu cítim dušou, telom a pomocou naslúchacieho aparátu. Bez neho nepočujem vôbec. Hudba má svoje vibrácie a tie silno vnímam. A čo sa týka tanca, mám to zdedené po najlepších tanečníkoch – mojich rodičoch,“ priblížila Lydka.
Najviac ju podporila mama
Počas náročnej prípravy pri nej stála jej i priateľova rodina, podporovali ju však aj známi a blízki z Tisovca i Hnúšte. „Najväčšiu podporu som mala v mame, ktorá so mnou takmer všetko vybavovala a jazdila autom po Slovensku.“ Práve Lydkina mama s bratom ju sprevádzali na celosvetovej súťaži v Prahe. Tisovčanka v hlavnom meste Čiech strávila šestnásť dní, počas ktorých si medzi ostatnými súťažiacimi našla mnoho priateľov. „Dievčatá i chlapci, všetci sme spolu vychádzali úžasne, pomáhali sme si, veľa sme sa spolu nasmiali, ale najmä sme na sebe pracovali. Celá príprava prebiehala v maximálne priateľskej atmosfére. Mám na všetkých nádherné spomienky a chýbajú mi,“ povedala Lydka. Počas vyše dvoch týždňov mal denný režim súťažiacich prísne pravidlá. Počas prvého týždňa sa dni začínali o siedmej raňajkami a končili večerou o siedmej večer.
„Celý deň sme doťahovali vlastné voľné disciplíny, učili sa správne chodiť a precízne sme nacvičovali spoločné choreografie na finále. Tiež sme absolvovali niekoľko fotení, kamerových skúšok či stretnutia a rozhovory s médiami. Večer sme mali k dispozícii posilňovňu a bazén.“
Nečakala, že zvíťazí
S blížiacim sa súťažným večerom si krásna Tisovčanka nemyslela, že by mohla zvíťaziť. Každé dievča bolo podľa jej slov niečím výnimočné a krásne. „Po vyhlásení Miss Deaf World mi veru chvíľu trvalo, kým som si uvedomila, že zvíťazilo Slovensko a že Slovensko, to som predsa ja. Bol to šok,“ skonštatovala Lydka. Rovnaký šok zažili aj jej rodičia. Ich radosť videla Lydka priamo z pódia. „Mrzí ma, že tie prvé reakcie, keď rodičia doma vystúpili z auta a ja som bola ešte v Prahe, som nevidela. Všetci susedovci sa stretli u nás a štrnganie prípitku som počula až v Prahe,“ zasmiala sa naša misska, ktorú zastavujú aj na ulici. Najviac prianí jej však chodí cez sociálnu sieť. Mladú Tisovčanku teraz čaká dlhý a náročný rok, počas ktorého bude musieť okrem práce stíhať aj rôzne dobročinné akcie doma i v zahraničí. To, že je najkrajšia nepočujúca na svete, podľa jej slov jej život nijak neovplyvnilo. Stále chodí do práce, venuje sa rodine a priateľovi. Jediné, čo si želá, je zdravie. „Okrem zdravia túžim precestovať kúsok sveta, spoznať nové kultúry, ale i získať nové životné skúsenosti a priateľstvá.“
O sluch prišla ako dieťa
Lydka prišla o sluch ako dieťa. „Ochorela som ako osemnásťmesačná na obojstranný zápal stredných uší. Po náročnej liečbe antibiotikami sa stalo, čo sa stalo. Hoci rodičom lekári sľubovali, že po dvoch týždňoch by sa mi mal sluch vrátiť, nevrátil sa.“ Napriek tomu, že boli ťažké obdobia, nebrala to tragicky. „Rodičia mi dali všetko, čo dieťa potrebuje. Starali sa, aby mi nič nechýbalo. A keďže som sa naučila odzerať z pier, mnohí ľudia ani nevedeli, že nepočujem.“ Lydka sa musela naučiť znakovú reč. Podľa jej slov to nebolo náročné, naučila sa ju za tri mesiace. „Našťastie mám veľmi dobrú pamäť. Som veľmi rada, že som sa ju naučila, len ešte sa musím doučiť súbežne hovoriť a posunkovať,“ dodala Tisovčanka.
