HUMENNÉ/RIMAVSKÁ SOBOTA. Organizovať športové podujatie veru nie je med lízať. Je za tým kopec vybavovačiek, papierovačiek a na pleciach leží obrovské bremeno zodpovednosti. A ak ide o akciu svetového rozmeru, tak všetko musí klapať viac ako na sto percent. Čo všetko obnáša pretavenie prvotnej myšlienky do usporiadania svetového šampionátu, vie aj podpredseda rimavskosobotskej Lokomotívy Jozef Radnóti. Nie je tomu tak dávno, čo sa zhostil funkcie generálneho manažéra Majstrovstiev sveta kadetov a kadetiek v zápasení, ktorého dejiskom bolo Humenné. Nás zaujímalo, ako myšlienka zorganizovať túto prestížnu akciu dostala reálne kontúry.
V polovici uplynulého mesiaca sa na humenskom zimnom štadióne zišla elita mladých zápasníkov z celého sveta. Na svetovom šampionáte kadetov a kadetiek v zápase štartoval rekordný počet pretekárov. Päťdesiatdva štátov zastupovalo až 627 súťažiacich. Celkovo bolo na toto podujatie akreditovaných 1245 športovcov, rozhodcov, trénerov, lekárov a oficiálnych členov výprav. Organizátormi majstrovstiev boli zápasnícke kluby Vihorlat Snina a Lokomotíva Rimavská Sobota. Jaroslav Zaremba, predseda Vihorlatu, bol riaditeľom šampionátu. Vy ste sa zhostili funkcie generálneho manažéra. Ako sa vám podarilo dosiahnuť, že organizáciou tohto prestížneho podujatia sa mohlo pochváliť práve Slovensko?
Zhruba pred rokom sme si v jeden večer pred turnajom v Maďarsku sadli spolu s kamarátmi Jarom Zarembom, reprezentačným trénerom Erikom Capom a priateľmi z maďarského mesta Püspökladány. No a padol nápad, že by sme mohli zorganizovať aj väčšie podujatie, ako sú tie, ktoré poriadame v kluboch každý rok, ako napríklad Gemerský pohár a v Snine Búrikov memoriál. Maďarskí kamaráti si nás začali doberať, aby sme zorganizovali majstrovstvá Európy. No a my im na to, že prečo nie.
Takže vás tento nápad hneď oslovil?
Samozrejme. Na internete sme si pozreli, ako je to s kandidátmi na usporiadanie európskeho šampionátu kadetov na budúci rok. Zistili sme však, že v tomto prípade je už organizátor určený. No dozvedeli sme sa aj to, že usporiadateľ svetového šampionátu ešte známy nie je. Akurát tam figuroval jeden kandidát – Riga. Tak sme sa rozhodli, že podáme kandidatúru na zorganizovanie svetového šampionátu v Snine. Napokon, nemali sme čo stratiť.
Hovoríte o Snine, no napokon vstúpilo do hry Humenné...
V prospech Humenného hrala hala, ubytovacie a stravovacie kapacity pre veľký počet ľudí.
Čo na to kamaráti z Püspökladányu?
Prisľúbili nám pomoc, že sa prihovoria u predsedu Maďarskej zápasníckej federácie Csabu Hegedüsa, ktorý je členom Svetovej zápasníckej federácie (FILA), aby nám pomohol dotiahnuť svetový šampionát na Slovensko.
A pomohol?
O dva dni ma telefonicky kontaktoval. Spýtal sa ma, či to naozaj myslíme vážne. Ak áno, tak potrebuje všetky podklady potrebné na kandidatúru. Znamenalo to, že do konca týždňa sme potrebovali zaistiť halu, hotely, letisko, stravovanie, dopravu a ďalšie veci. Vtedy padlo rozhodnutie, že to bude v Humennom a Slovenskou zápasníckou federáciou bola zaslaná kandidatúra na usporiadanie MS kadetov.
Takže ste konali naozaj rýchlo. Aký to malo ďalší priebeh?
O dva týždne sa nahlásila inšpekcia z FILA, ktorá si chcela prezrieť možné dejisko majstrovstiev sveta. Na inšpekciu prišiel práve Csaba Hegedüs.
Bol spokojný?
Na naše prekvapenie bol veľmi spokojný s halami, hotelmi, riešením dopravy z letísk v Košiciach, Budapešti a Viedne, tiež s riešením stravy a ostatným technickým zabezpečením. Z jeho hľadiska všetko spĺňalo parametre potrebné na zorganizovanie tohto prestížneho podujatia.
Takže bolo rozhodnuté?
O organizátorovi sa malo rozhodnúť o týždeň neskôr v Moskve. Csaba Hegedüs nám prisľúbil pomoc. No a keď mi prišla od neho esemeska, že nám gratuluje, tak v tej chvíli som nemohol uveriť, že sa to podarilo. O tom, že svetový šampionát bude v Humennom, ma uistil až následný telefonát, v ktorom mi oznámil, že sme boli úspešnejší ako Riga.
Koľko času ste mali na prípravu majstrovstiev sveta?
Desať mesiacov.
Čo všetko sa za tento čas udialo?
Mesačne to boli aj dve–tri cesty do Sniny, Humenného a Budapešti. Čas a množstvo telefonátov sa z mesiaca na mesiac zvyšovali. Posledný týždeň pred zahájením šampionátu som bol spolu s deviatimi rimavskosobotskými zápasníkmi už v dejisku akcie. Denne sme pracovali minimálne dvadsať hodín. Na 15. júla však bolo všetko pripravené. Preto bolo pre nás veľkou odmenou a tiež zadosťučinením, keď sme počuli, ako si vedúci výprav dejisko aj priebeh šampionátu pochvaľujú. Pri odchode nešetrili pochvalnými slovami, ďakovaniami, pričom sa vyjadrili, že na Slovensko by sa ešte určite radi vrátili.
Úsilie organizátorov však tiež nezostalo bez povšimnutia ...
Najväčšia odmena nielen pre mňa, ale aj pre Jara Zarembu a Erika Capa prišla v záverečný deň šampionátu. Prevzali sme si vyznamenanie Zlatého kríža od FILA za úspešný svetový šampionát, rozvoj a zviditeľnenie zápasenia na Slovensku. Je to najvyššie vyznamenanie, ktoré spomínaná federácia udeľuje. Aj zápasnícke duo z Rimavskej Soboty Michal Radnóti a Richard Totkovič boli v záverečný deň šampionátu ocenení krásnou plaketou za prácu pri organizovaní majstrovstiev sveta. Vtedy sme si povedali, že to stálo za to.
A čo plánujete najbližšie?
Uvidíme, čo nám opäť napadne a čo si znovu naložíme na plecia.
Všetko klapalo tak, ako malo
Vedúci i členovia výprav, ktoré sa zúčastnili Majstrovstiev sveta kadetov a kadetiek v zápasení, si organizáciu prestížneho podujatia v Humennom pochvaľovali. Za zmienku určite stojí vyjadrenie predsedu Európskej zápasníckej federácie Cena Cenova z Bulharska, ktorý bol Svetovou zápasníckou federáciou na východ Slovenska vyslaný ako hlavný komisár svetového šampionátu, ktoré poskytol médiám.
„Pochodil som desiatky krajín po celom svete. Niekoľkokrát som bol aj na Slovensku. No keď Snina vyhrala súboj o usporiadanie majstrovstiev sveta kadetov s lotyšskou Rigou, na mape som toto neveľké mestečko nemohol nájsť. Ale podarilo sa. Počas svetového šampionátu som obdivoval nasadenie mladých zápasníkov, ktorí pomáhali pri rýchlom spracovaní výsledkov, keď od stolíkov rozhodcov sa zápisy v sekundových intervaloch dostávali k „tabuľkárom“ na ďalšie spracovanie, starali sa o rozhodcov i technický personál a ich prácu bolo vidieť aj pri slávnostnom vyhlasovaní medailistov. Oceňujem aj rýchlu a kvalitnú prepravu medzi mestami s ubytovaním a štadiónom, kde šampionát prebiehal. Harmonogram jednotlivých zápasov bol dodržaný. Môžem konštatovať, že všetko išlo O. K. Ani sa mi veriť nechce, že také malé mestá môžu zorganizovať vrcholné podujatie, akým sú majstrovstvá sveta kadetov v zápasení. Moja veľká vďaka patrí predovšetkým vám, organizátori.“
(MB)
Foto z fotoalbumu J. Radnótiho:
Spája ich láska k športu i priateľstvo. Partia, ktorá realizovala odvážny nápad.
Ceno Cenov, primátor Sniny Štefan Miľovčík, Jaroslav Zaremba a Jozef Radnóti pri preberaní ocenenia Zlatého kríža od FILA.
Michal Radnóti a Richard Totkovič pri preberaní ocenenia.
Príprava dejiska svetového šampionátu.
Rozhodcovský zbor.
Boje o medaily odštartovali.
