DOLNÝ KUBÍN. Dielka šikovných oravských vyšívačiek môžu obdivovať návštevníci novej výstavy vo Florinovom dome. „Prezentujú zručnosť, nadanie a vkus, hovoria o hodnotách, túžbach a vytrvalosti,“ povedala na minulotýždňovej vernisáži autorka Erika Kulášová, etnografka Oravskému múzea.
Spomienky aj inšpirácia
Výstavné priestory krášlia výšivky od prvej polovice 20. storočia až po súčasnosť. Nechýbajú v minulosti obľúbené kuchárky alebo nástenky, vrecká na hrebene, ľudový odev ani výbava mladej nevesty. Osobitné miesto patrí posteľnej bielizni a bytovým textíliám.
„U starých rodičov sme ich považovali za samozrejmosť,“ hovorí etnografka. „Dnes tento náročný druh ručnej remeselnej techniky žije v tieni moderných výrobných technológií. Aj preto sme sa rozhodli pripraviť túto výstavu. V dnešnej uponáhľanej dobe sa pri výšivkách môžeme zastaviť, pospomínať si alebo sa nechať inšpirovať – na relax s výšivkou v ruke.“
Šatka z plienky
„Samozrejme, že starká v Krušetnici vyšívala,“ povedala na vernisáži Dolnokubínčanka Mária Sobčáková. „Najčastejšie krížikovou technikou na ľan, pretože sa to dobre rátalo. Farebné nite boli v klbkách, ihly tupé s dlhým uškom, starká používala aj náprstok. Vyšívala oplecká, zástery, nástenky, vrecká na hrebene, uteráky pod zrkadlo, vankúše a obrusy v prednej izbe. Pamätám si, že sme závideli Goraľkám vyšívané zamatové šatky. U nás to nebolo. Keď mama dostala na mňa plienky, z jednej si vyšila šatku.“
Láska k vyšívaniu u Márie pretrvala dodnes. „Neviem štrikovať ani háčkovať, ale vyšijem, čo príde.“
Nemali sa kedy vadiť
Časť výšiviek pochádza zo zbierok múzea, časť zapožičala Eva Kurjaková z občianskeho združenia Zubor. „Najbližší vzťah mám k výšivke na plátne,“ hovorí Zubrohlavčanka. „Tam je ľudská práca od samého začiatku do samého konca. Plátno je výsledkom celoročnej námahy, a keď ho ešte ozdobíme výšivkou, dostaneme pridanú hodnotu.“
Okrem toho, vyšívanie sa môže stať základom dobrého spolunažívania svokry s nevestou. Ich práce nájdete v sklenej vitríne v poslednej výstavnej miestnosti. „Nemali sme sa kedy vadiť, lebo večer sme sedeli jedna pri druhej a rátali nite,“ hovorí Eva o jedinej neveste. „Spojilo nás to,“ súhlasí Janka Kurjaková. Obidve vyšívajú popri sledovaní televízie. „Dedko pozerá a ja sa ho stále pýtam, kto to povedal a čo teraz robili,“ opisuje Eva večernú idylku. „Veď pozeraj, hovorí mi.“
Výstava Krása písaná ihlou potrvá do 19. októbra.
