ÁBELOVÁ. Niektorí starostovia dozerajú na svoju dedinu pešo, iní na bicykloch či autách. Ábelovský starosta uprednostňuje dve kolesá a silný motor. Po dedine chodí na svojom choppri.
Záľubu v motorkách našiel už v detstve. „Chytilo ma to asi v dvanástich rokoch. Môj otec mal k motorkám vzťah a ja som to po ňom zdedil,“ priblížil starosta Viliam Kőrösi.
Motorky? Prečo nie?
Na otázku, prečo ho lákajú práve motorky, odpovedal stručne: „A prečo nie?“ Prvý stroj, na ktorom jazdil, bola pionierka. Odvtedy vystriedal viac než desať rôznych druhov motoriek. Vyskúšal si krosky, cestné motorky i choppre. Práve choppra má v súčasnosti zaparkovaného v garáži. „O tejto motorke som sníval už od pätnástich rokov. Je to starší typ, no kúpil som ju až minulý rok. Splnil som si tak dlhoročný sen.“
Pohodová jazda v obklopení prírody je podľa Kőrösiho to, čo je na chopproch najkrajšie. „Mal som aj cestné, ale tie mi nesedeli. Mám dosť veľkú postavu a necítil som sa pohodlne,“ skonštatoval. Mnohých návštevníkov môže starosta na silnom stroji a v koženej bunde milo prekvapiť. Domáci si však podľa jeho slov už zvykli. „Mal som dlhšiu dobu pauzu kvôli deťom. V minulom roku som sa k svojej vášni vrátil a Ábelovčanov to neprekvapilo, už sú zvyknutí.“
Na zjazdy nemá čas
Na motorkárske zjazdy a niekoľkodňové dobrodružné cesty nechodieva kvôli povinnostiam. „Už niekoľkokrát som sa chystal na každoročný zjazd do Haliče, ale vždy mi do toho niečo príde. Keď si idem zajazdiť, tak len sám alebo s manželkou.“ Aj rodina si už na motorkára v dome zvykla.
„Manželka nebola zo začiatku nadšená, no kúpil som jej motorkársku bundu, tak si zvykla. Nie je až taký fanúšik ako ja, ale keď má čas, ide sa previezť so mnou,“ skonštatoval Kőrösi, ktorý okrem silných strojov obľubuje aj prírodu.
Vášnivý poľovník
Pred obecným úradom má zaparkovaného choppra a v kancelárii poľovnícke trofeje. „Zo začiatku som sa tu cítil ako na internáte, tak som chcel miestnosť trochu zútulniť,“ priblížil dlhoročný poľovník. Okrem trofejí baranov či diviačika – albína mu pri dverách visí trofej, ktorú si váži najviac.
„Pred piatimi rokmi som tu v našom revíri zastrelil jeleňa. Bol to výnimočný kus, keďže išlo o obojpohlavného jedinca, jeleňa – hermafrodita. Prezýva sa aj „parochniar“, keďže parožie má pokryté jemnými chlpmi,“ povedal Kőrösi a dodal, že poľovníctvo nie je len o zabíjaní zvierat. „Je to predovšetkým o starostlivosti o zvieratá a o vzťahu k prírode. To je dôvod, prečo to robím. Okrem toho, práve na posede si viem dobre oddýchnuť a vypnúť od každodenného stresu. Človek pri pozorovaní prírody s ňou postupne splynie.“
Tak, ako si kúpou motorky splnil sen z detstva, tak by si chcel splniť sen aj v tejto oblasti. „Chcel by som zažiť poľovačku v drsných podmienkach niekde v Rusku. To by za to stálo,“ dodal Kőrösi.
