BOBROV/NÁMESTOVO. Počas štyroch ročníkov dotiahli organizátori na hornú Oravu 28 kapiel a sólistov zo siedmich štátov. Ani tento rok nechýbajú na pozvánke zvučné mená z džezového sveta. Hovoríme s organizátorom festivalu Andrejom Namislovským z Bobrova.
Prečo ste sa rozhodli zorganizovať takéto podujatie?
- Pred siedmimi rokmi som bol na Bratislavských jazzových dňoch, na ktorých som zažil tú pravú džezovú atmosféru, a bolo to super. Brat, s ktorým festival organizujem, je hudobník, hrá na saxofóne aj na trombóne, má rád džez tak ako ja. V roku 2009 sme si povedali, že by sme mohli skúsiť pritiahnuť týchto umelcov k nám, aby sme nemuseli cestovať za jazzom tak ďaleko. Spočiatku to mala byť malá akcia, jeden koncert. A napokon je z toho festival. Odozva na prvý ročník bola dobrá, vyskúšali sme to teda aj druhý rok. A rozbehnutý vlak sa už nedá zastaviť.
Prečo práve džez?
- Je to náročnejšia hudba, ale o to zaujímavejšia. Mám veľmi blízko k tomuto žánru. Je to ako s čítaním. Niekto začínal Červenou čiapočkou, ale postupne číta náročnejšie a kvalitnejšie knihy. Tak isto je to aj s hudbou. Keď človek veľa počúva, vzdeláva sa v hudbe. Časom príde do štádia, kedy chce počuť niečo iné, možno lepšie. Netvrdím, že je džez najlepšia hudba, ale určite patrí ku kvalitnejšej.
Ako na to reagovali ľudia?
- Dobre, čo ma samého prekvapilo, keďže sme na Orave, kde tento žáner nie je až taký populárny. Spoločnosť, ktorá chodí na festival, je vďačná, váži si, že organizujeme niečo takéto. Návštevníci sú radi, že môžu takých veľkých umelcov zažiť doma. Chodia ľudia, ktorí majú radi túto hudbu a vedia to oceniť.
Aká bola organizácia prvého ročníka?
- Náročná, ale mali sme skúsenosti s organizovaním spoločenských akcií, aj keď toto je iný druh, a teda aj organizácia je trochu odlišná. Treba si potrpieť na kvalitu služieb. Umelci musia mať určitý štandard, dobré jedlo, kvalitné bývanie. Aj ľudia, keď si už zaplatia za vstupenku, očakávajú kvalitné podujatie.
Koho ste tu už mali zo slovenských hviezd?
- Petra Lipu, je to vynikajúci človek. Stretol som sa s ním niekoľkokrát, nikdy sa nepovyšuje a vždy si s ním rád porozprávam. Vždy to bolo naozaj príjemné stretnutie. Vlani prišiel Marián Čekovský, zahral vynikajúci koncert. Je skvelý, ako pôsobí na obrazovke, taký je aj naživo. Od príchodu vtipkoval a bavil ľudí, až kým neodišiel. Bolo to skvelé.
Saxofonista Radovan Tariška. FOTO: ARCHÍV AN
A hostia zo zahraničia?
- V roku 2011 tu bol Randy Brecker z Ameriky, vynikajúci trubkár, zatiaľ asi najväčšia hviezda, ktorú sme na festivale mali. Práve vdaka nemu sme sa dostali na džezovú mapu sveta. Odvtedy sa nám ponúkajú kapely aj samé, píšu nám umelci z Grécka, Srbska, Rakúska. Teraz príde Mark Whitfield, hrával so Stingom či Harbiem Hancockom, je to vynikajúci gitarista. Známy je aj Eric Wyatt či Poliak Piotr Baron.
Majú hviezdy hviezdne maniere?
- Absolútne žiadne. Tie najväčšie hviezdy sú najskromnejšie. Randy Brecker prišiel, sadol si a čakal, čo bude. Veľkí umelci prešli už rôznymi festivalmi a keď prídu a vidia, že majú určitý štandard, nemajú špeciálne požiadavky. Potrpia si len na ubytovanie. Na to dbáme, keďže vieme, že k nám niektorí letia tisícky kilometrov.
Ako akciu financujete?
- Cez granty a iné podpory. Sponzorov sa nám darí zháňať veľmi ťažko. Jazzový festival nie je až taký zaujímavý. Okrem financií sa objavujú aj iné problémy. Vlani napríklad rekonštruovali strechu na námestovskom kultúrnom dome. Riešili sme teda kvapkajúcu vodu zo stropu. Mali sme ponuku organizovať festival v Dolnom Kubíne, ale ja som lokálpatriot, chcem ho mať u nás. Aj ľudia si už zvykli na Námestovo.
Kedy začínate s prípravou podujatia?
- Hneď po skončení jedného ročníka nabiehame na ďalší. Dopíšeme záverečné správy a začíname s písaním nových projektov a žiadostí. Keby sme s tým začali v apríli, nezoženieme ani cent, takže by sme určite nič nezorganizovali.
