Článok pokračuje pod video reklamou
KOKAVA NAD RIMAVICOU. Od júla minulého roka funguje v Kokave nad Rimavicou v miestnej časti Liešnica včelia farma. Navštevujú ju školy i rodiny, aby sa dozvedeli viac o remesle, ktoré v súčasnosti už nie je také rozšírené ako kedysi.
„Ešte minulý rok sme to robili ako dobrovoľníci vo voľnom čase. Získali sme za to aj dve ocenenia – Dobrovoľnícky projekt roka 2013 a Dobrovoľník v oblasti životného prostredia 2013,“ priblížil Dávid Turčáni, ktorý spolu s priateľkou Soňou Keresztesovou a jej sestrou Veronikou farmu prevádzkuje. V apríli tohto roku sa im podarilo získať EEA grant, ktorý realizuje nadácia Ekopolis. Vzdelávanie detí i dospelých je preto už niekoľko mesiacov ich prácou na plný úväzok.
Deti sa po osobnej skúsenosti včiel už neboja
Ako povedala Soňa Keresztesová, napriek tomu, že sa ich projekt ešte len rozbieha, záujem zo strany návštevníkov je veľký. „Chodia k nám rôzne skupiny od škôlkarov cez vysokoškolákov až po širokú verejnosť. Každej skupine spravíme prednášku prispôsobenú veku, kde im vysvetlíme význam včiel či opeľovania,“ povedala Keresztesová. Kokavskí včelári však neostávajú len pri teórii. Návštevníci dostanú špeciálne kombinézy a idú priamo do včelnice.
„Je zaujímavé sledovať zmenu vnímania včiel u detí. Niektoré kvôli strachu nemôžu pred exkurziou na včeliu farmu ani spávať. Až pri osobnej skúsenosti zistia, že pokiaľ včela nemá dôvod, tak nezaútočí.“ Exkurziu zakončia ochutnávkou medu či tvorivými dielňami. Na nich si deti môžu vytvoriť sviečku, mydlo či pohľadnicu, ktorú pošlú priamo z včelnice.
Ich hlavným cieľom je vzdelávať ľudí
Tento rok už farmu pre verejnosť zavreli. „Sme závislí od počasia. Keď je chladno a veterno, so včelami sa nedá robiť. Väčšinou sme otvorení od apríla do októbra. Keď sa skončí sezóna, chodíme na podujatia, robíme prednášky i krúžky na školách,“ povedal Turčáni.
Včelia farma na Kokave je jedinečná, preto ju navštevujú aj zo vzdialenejších kútov Slovenska. Podľa Turčániho by ich iní včelári nemali vnímať ako konkurenciu. „Naším cieľom nie je pritiahnuť si čo najviac zákazníkov, ale naučiť ľudí, aby kupovali dobrý med od svojho suseda či lokálneho včelára.“ V našej krajine fungujú skanzeny, no ľudia si tam nemôžu vyskúšať včelárstvo na vlastnej koži.
„Práve to sa deťom najviac páči. Je krásny pocit, keď dieťa po exkurzii povie, že to bol najkrajší deň jeho života.“ Prehliadka farmy trvá niekoľko hodín. Cenu i dĺžku exkurzie sa snažia návštevníkom prispôsobiť. Väčšina detí by na farme pobudla dlhšie, organizovanie viacdňových táborov je preto jedným z cieľov šikovných včelárov. Tí sa vzdelávaniu detí venujú aj mimo sezóny.
Pre školákov robia krúžky, majú úspech
V týchto dňoch navštevujú Základnú školu M. R. Štefánika v Lučenci a Základnú školu na Ulici slobody v Poltári. Lučenecká škola je pravidelným návštevníkom kokavskej farmy a práve oni sa rozhodli mladých včelárov osloviť s návrhom vytvoriť vzdelávací krúžok.
„Pre tento projekt sa nadchli pedagógovia aj deti. Prekvapilo nás, keď sme sa dozvedeli, že niektorým rodičom sa včelársky krúžok nepozdával, no deti sa naň aj tak prihlásili,“ skonštatovala Keresztesová. Na krúžku sa učia vytáčať med, v pláne majú aj vytvorenie vlastného úľa.
Včelárstvo je dlhoročná rodinná tradícia
U Turčániovcov je včelárstvo rodinnou tradíciou. Po starom otcovi a otcovi prevzal remeslo aj najmladší Dávid. „Je to už 60 rokov, čo včelárime ako rodina. Mal som iné plány, no otcovi sa zhoršilo zdravie, tak približne pred tromi rokmi som sa k tradícii pridal aj ja,“ povedal Turčáni. Práve vtedy zistili, že ľudia vedia o mede a včelárstve veľmi málo.
„Nevedeli o dôležitosti opeľovania, niektorí si dokonca mysleli, že partnerom včely je čmeliak. Máme občianske združenie kRaj, ktoré sa venuje ľudovým a prírodným hodnotám, tak sme rozhodli do oblasti nášho záujmu zapojiť aj včelárstvo. Nazvali sme to Včelí kRaj.“ V Kokave nad Rimavicou kúpili dom a projekt rozbehli naplno. Včelnicu v súčasnosti rozširujú zo siedmich rodín na štrnásť.
Ako Turčáni skonštatoval, cieľom nie je mať čo najviac včiel. „Počet je vyhovujúci, aby sme vedeli obmieňať úle. Nemusíme tak rušiť tie isté rodiny dookola. Je to pre ne stresujúce.“
Mladí včelári prekypujú nápadmi. Sonina sestra Veronika je kostýmová výtvarníčka a pripravuje špeciálne oblečenie.
„Napríklad mikinu môžu bežne nosiť po meste. Je výzorovo atraktívna a pritom aj praktická. Keď prídete k úľu, na kapucňu si nasadíte pripravenú sieťku a môžete bezpečne včeláriť,“ dodala Keresztesová.
