ŽAŠKOV. Za rozvoj cirkevnej hudby v Rakúsko - Uhorsku sa hudobníckej rodine Žaškovských dostalo vo svete veľa uznania. Predminulú nedeľu sa pridali Žaškovčania – posvätením pamätnej tabule pri Kostole sv. Gála. Na odpustovej slávnosti veriaci počúvali a spievali iba skladby jágerských majstrov. V podobnom duchu sa niesla aj svätá omša v Dolnom Kubíne. Ozdobou Memoriálu Žaškovských boli dva organové koncerty v podaní rodáka zo Srbska Janka Siromu a Dolnokubínčana Marcela Kapalu.
„Chceme ľuďom pripomenúť, že v Jednotnom katolíckom spevníku je veľa piesní, ktoré napísali práve bratia Žaškovskí,“ hovorí Lukáš Turčina, riaditeľ Slovak art agency. „Ich dielo sa stalo základom pre Jednotný katolícky spevník, ktorý zostavil Trnavský.“
Plátenníci hovorili po latinsky
Andrej Žaškovský (1794 – 1866) sa narodil 22. októbra v Žaškove. V súlade s rodinnou tradíciou sa stal učiteľom a organistom. V Dolnom Kubíne pôsobil 14 rokov, neskôr sa presunul do Námestova. „Andreja opisujú ako mierumilovného, no prísneho učiteľa,“ hovorí Lukáš Turčina. „Dbal na cudzie jazyky, predovšetkým latinský a maďarský. Po latinsky hovoriaci oravskí plátenníci budili v zahraničí dojem, že latinčina je na Slovensku živým jazykom ľudu.“
V Námestove zorganizoval úspešnú zbierku na nový organ, učil spievať mladých aj dospelých. Počas vianočných sviatkov sa staral o distribúciu oblátok všetkým farníkom. V čase cholery a hladomoru dal bez nároku na odmenu slušne pochovať približne 150 obetí.
Prevratné dielo
Prvorodený syn František (1819 – 1888) študoval hru na organe v Prahe. V roku 1845 prišiel do Jágra, aby ponúkol svoje služby tamojšiemu arcibiskupovi a jágerskej hlavnej kapitule. V pozícii dirigenta zotrval 42 rokov. „Ako odborníkovi mu prekážala chaotickosť v spievaní počas bohoslužieb,“ hovorí Lukáš Turčina. „V roku 1851 preto predstavil vtedajšiemu ostrihomskému primášovi návrh Chorálnej knihy obradov cirkevných, ktorý ju prijal s najväčšou spokojnosťou a s potešením. Prevratné dielo vyšlo v roku 1853 a na základe nariadenia hlavného pastora ho okamžite oficiálne zaviedli vo všetkých diecézach krajiny.“
Hľadá sa ornát
František s bratom Andrejom (1824 – 1882), vyštudovaným právnikom a skladateľom množstva cirkevných skladieb vrátane šiestich omší, vydali viacero spevníkov a návodov pre zbory aj organistov. Išlo o tisíce kusov, distribuovaných po celom Uhorsku. Boli členmi viacerých významných hudobných spolkov, stretli sa dokonca s pápežom Piom IX. Tešili sa z diplomov z Londýna aj z Paríža.
Najmladší brat Jozef (1830 – 1905) sa stal kňazom. Bol riaditeľom seminára, kanonikom a titulárnym opátom. Zaoberal sa teóriou hudby. Súrodencom pomáhal s liturgickým obsahom diel. Na rodisko otca si spomenul aj v závete. „Žaškovskému kostolu venoval dvetisíc korún, organistom tisíc a farnosti ornát, ktorý sa pred siedmimi rokmi stratil.“
Šťastná náhoda
Memoriál Žaškovských pri príležitosti 220. výročia narodenia zakladateľa hudobníckej rodiny Andreja Žaškovského st. usporiadala Slovak art agency. „Približne šesťsto návštevníkov prekonalo naše očakávania,“ hovorí Lukáš Turčina.
„Príčina, prečo Žaškovskí nie sú rovnako známi, ako iní skladatelia, je jednoduchá. O veľkú slávu nestáli. Vydavatelia viacerých nemeckých lexikónov hudby žiadali Andreja, aby im poskytol údaje o svojom živote a hudobných dielach, čo však nikdy neurobil. Šťastnou náhodou sme získali spomienkovú knihu, ktorú v roku 1911 vydali Námestovčania. Nechali sme ju preložiť a budeme sa snažiť čo najskôr ju znovu vydať. Žaškovskí si zaslúžia, aby sa o nich vedelo.“
