TVRDOŠÍN. Súčasné deti sú málo pohybovo zdatné. Veta, ktorá je používaná čoraz častejšie. Potvrdila ju aj dlhoročná učiteľka tanca Lucia Vojtková. Malým talentom sa venuje takmer dvadsať rokov.
Prváci aj deviataci
V súčasnosti vedie Lucia tri pobočky tanečného odboru tvrdošínskej Súkromnej základnej umeleckej školy. Jedna je v Oravskom Bielom Potoku, druhá v Zábiedove, tretia v Tvrdošíne. Dohromady sa stará o 82 školákov a škôlkarov.
Do dediny v Studenej doline chodieva za malými tanečníkmi najdlhšie. „Začínala som tam pred osemnástimi rokmi, ešte keď som pôsobila v trstenej zuške,“ hovorí. „Z mojich prvých žiakov sú dnes rodičia a chodia za mnou s vlastnými deťmi, aby som ich zapísala do prípravky.“
V Oravskom Bielom Potoku nie je škola. Práve cez školy sa deti dostávajú najjednoduchšie k takýmto voľnočasovým aktivitám. Dlhoročná tradícia a dobrá spolupráca s obcou však umožňuje aj deťom z malej podroháčskej obce dostať sa k tanečnému odboru umeleckej školy. „V súčasnosti tam máme 32 detí od prvej triedy až po deviatu. Deti sú rozdelené podľa ročníkov, tomu je prispôsobená aj metodika výučby .“
Súťaže nie sú priorita
Lucia Vojtková vychováva univerzálnych tanečníkov. Absolvent druhého stupňa musí vedieť zatancovať akýkoľvek tanečný štýl. Od klasiky cez folklór, džez, moderné, spoločenské až po latinské tance. Samozrejme, niektorí tanečníci sú talentovanejší, iní musia na sebe popracovať viac.
„Mala som aj hendikepovaných žiakov, aj deti, ktoré si tancom liečili komplexy, pre ktoré ich kolektív neprijímal,“ hovorí učiteľka. „Tým, že mali možnosť niekam patriť, učiť sa, rozvíjať, ich sebavedomie narástlo. Dodnes sme v kontakte a sú vďačné, že dostali šancu, aj keď z nich nikdy nebudú profesionálni tanečníci. Je to veľmi dobrý pocit, dôkaz, že táto práca má zmysel. Ja totiž tanec neberiem len ako pohybovú aktivitu, ale aj cestu rozvíjania osobnosti. A som rada, že môžem formovať aj krehké dušičky a charaktery detí.“
Práve preto učiteľka tanca nekladie na prvé miesto účasť a prípravu na rôzne tanečné súťaže. Hoci má Lucia Vojtková so svojimi žiakmi na konte niekoľko úspechov a celoslovenských prvenstiev, nezúčastňujú sa ani zďaleka toľkých súťaží ako iné školy, súbory či tanečné skupiny. „Ak budeme už v ranom detstve v deťoch zakoreňovať tvrdú súťaživosť, zostane to v nich. Potom budú mať aj v bežnom živote pocit, že musia stále s niekým súťažiť, že musia byť najlepší, inak zlyhajú. A to podľa mňa nie je dobré. Zdravá súťaživosť je fajn, no prílišná škodí.“
Náročnejšia príprava
Nedostatok pohybu sa prejavuje aj v tanci. Dnes musí učiteľka s deťmi oveľa viac cvičiť ako napríklad pred desiatimi rokmi. „Kým začneme tancovať, musíme pripraviť telo, aby bolo pružné, obratné, aby malo všetky dispozície pre tanec. Niekedy to dá veľa práce, pri ktorej spolu zažijeme nielen drinu, ale aj veselé príhody,“ povedala Lucia Vojtková. „Deti nie sú obratné. Kým my sme boli zvyknutí robiť na lúkach kotúle či premety, dnešné deti ich neurobia ani v telocvični, boja sa.“
Rozdiel je aj v tom, či ide o žiaka z mesta alebo z dediny. Na dedinských deťoch ešte aký-taký pohyb vo voľnom čase vidieť. Na mestských takmer vôbec. „Samozrejme je však napredovanie v tanci aj o chcení, o túžbe niečo dosiahnuť, zlepšovať sa, napredovať, nie pre niekoho iného, ale pre seba samého. Verím, že im odovzdám aspoň kúsok z tanečného sveta a pomôžem im v ďalšom formovaní. Vzťah, ktorí sme si s deťmi vytvorili, je najkrajšou odmenou.“
Ťahúňmi zmiešaných skupín vo všetkých troch pobočkách sú chlapci. Hoci je ich podstatne menej ako dievčat, sú veľmi šikovní a tancovanie im ide výborne. „Dievčatá medzi sebou súperia, ktoré s nimi budú tancovať. Škoda len, že je chlapcov tak málo.“
