NÁMESTOVO. Ľudovít Štúr - Kalendárium života a diela je názov novej knihy, ktorú minulý týždeň predstavil na Slanickej osade jej autor Augustín Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice, rodák z Brezy.
Zmapovanie života
V chronologickej postupnosti od narodenia v roku 1815 môžeme v kalendáriu sledovať Štúrovo rodinné prostredie a roky vzdelávania v rodnom Uhrovci a v Györi, cez štúdiá na evanjelickom lýceu v Bratislave až po univerzitu v Halle. K lyceálnym štúdiám a následnému obdobiu sa viaže Štúrov zápas s maďarizáciou v školstve a v cirkvi, ako aj vnútorné dramatické jazykové úsilia spojené s uzákonením spisovnej slovenčiny.
Potom si všímame jeho boj o národné a sociálne práva vlastného národa, súvisiace s vydávaním Slovenských národných novín a Orla tatranského, s poslaneckým pôsobením v uhorskom sneme a s bojovým účinkovaním s dobrovoľníkmi v Slovenskom povstaní v rokoch 1848 až 1849, a nakoniec zakľučujúce, žiaľne roky porevolučného účinkovania v Modre až po jeho tragický skon v roku 1856. Kalendárium je ilustrované obrazovými a dokumentárnymi materiálmi. Toľko z predstavenia knihy.
Rok Ľudovíta Štúra
Ľudovít Štúr je kľúčovou osobnosťou národných a kultúrnych dejín. „Pri spracovávaní kalendária som vychádzal z poznania, že životné osudy, zápasy, víťazstvá i prehry reprezentantov národného hnutia, literatúry, vedy, kultúry a spoločenského života bývajú často odrazom a zašifrovaním osudov národa samého,“ povedal Augustín Maťovčík. „Potom poznanie osudov jednotlivca, a teda aj Ľudovíta Štúra, je príspevkom k osvetleniu minulosti nášho národa vôbec.“
Vydanie knihy finančne podporil Marián Grígeľ st. z Námestova. Je príspevkom k nadchádzajúcemu 200. výročiu narodenia Štúra.
Štúr a Oravci
Dielo Ľudovíta Štúra je nepriamo späté aj s Oravou. Anton Bernolák, Martin Hamuliak, Martin Hattala, rodáci z Oravy, ako aj Štúr, každý svojím spôsobom zasiahol do formovania slovenského jazyka.
„Bez kodifikácie slovenského jazyka Bernolákom by nebolo ani kodifikácie štúrovskej,“ vysvetlil Augustín Maťovčík. O vzťahu bernolákovcov a štúrovcov svedčia aj viaceré zverejnené texty. Keď Ľudovít Štúr odôvodňoval rozhodnutie o uzákonení spisovnej slovenčiny, napísal: „K myšlienke tejto, k vyzdvihnutiu slovenčiny za reč spisovnú a tak k samotvornému životu slovenskému, ťali a razili nám cestu znamenitý náš Bernolák a jeho nasledovníci...“
Martin Hamuljak, rodák z Oravskej Jasenice, jedna z vedúcich osobností druhej bernolákovskej generácie, nazval zas Štúra „hviezdou našou slovenskou“, pričom prosil Boha, aby nám ho „čím najďál zadržal a hojňe požehnal“.
V roku 1851 sa stretávali štúrovci a bernolákovci, aby sa dohodli na jednotnom slovenskom spisovnom jazyku podľa kodifikácie Štúra, avšak s úpravami v pravopise, hláskovaní a tvarosloví podľa zásad M. M. Hodžu a Martina Hattalu.
„Reč je najdrahší poklad národa, je jeho imanie, jeho vlastnosť najsvätejšia, ktorú vzdelávať máme..,“ napísal v jednom z listov Štúrovi Oravčan Hamuljak.
