Na slovíčko s Tomášom Boháčikom, trénerom LAFC Lučenec.
Sedem víťazstiev, tri remízy, päť prehier, 24 bodov na konte vydolovaných v 15 majstrovských dueloch. To je stručná bilancia treťoligistov LAFC počas jesennej časti súťažného ročníka 2014/2015, ktorí zimujú na 6. priečke. V porovnaní s vlaňajškom je to o dve priečky lepšie, keďže vtedy LAFC-u po jeseni patrila 8. priečka. Ako celkovo hodnotíte jesennú časť v podaní svojich zverencov?
Na začiatku sezóny nejaké veľké plány neboli. Osobne som však mal predstavu o tom, aké umiestnenie by sme po jeseni mohli, respektíve mali dosiahnuť. Dúfal som, že sa zaradíme do prvej päťky. Zimujeme na 6. mieste, takže môžem povedať, že do určite miery sa moje predsavzatie naplnilo. Preto celkovo jeseň hodnotím pozitívne. Samozrejme, že z niektorých výsledkov som sklamaný, možnože i šokovaný, ale to patrí k futbalu. Dovolím si však tvrdiť, že keby sme uspeli v niektorých zápasoch, v ktorých sme mali na to, aby sme zvíťazili, tak sme v tabuľke vyššie. Pripomeniem Rakytovce alebo Brusno. Keby sa futbal hral na šance, tak sme suverénnym lídrom súťaže. Hrá sa však na góly, preto sme neobstáli lepšie. Okrem jedného – dvoch zápasov sme protivníkom boli viac než vyrovnaným súperom. Na pôdach kvalitných mužstiev Makova alebo Tepličky nad Váhom sme podali dobrý výkon, čo potvrdili aj funkcionári spomínaných klubov alebo samotní fanúšikovia. To nás síce môže povzbudiť, no body nám to nepridá.
Skóre po jeseni (25:23) hovorí jasnou rečou. Za zmienku stojí aj fakt, že autormi až 16 gólov, ktoré Lučenec vstiel do brán svojich súper, bolo strelecké duo Patrik Husanik (9 gólov) a Peter Iskra (7 gólov). Tiež treba pripomenúť, že až 10 gólov inkasoval LAFC v dvoch dueloch. V 4. kole (24. 8.) mu päťku nasúkala Nová Baňa a o 5 dní neskôr, v predohrávke 14. kola, vybuchol 0:5 v Martine. Čo vy na to?
Samozrejme, že sa nemôžeme spoliehať na to, že len dvaja naši hráči budú strieľať takmer všetky góly. Pokiaľ chceme hrať o špicu tabuľky, tak sa strelecky musia prebudiť aj ďalší. Mrzí ma, že zo štandardných situácií, ktoré sme trénovali, sme nedokázali vyťažiť góly. Zbytočne sme postrácali body, ktoré nám teraz veľmi chýbajú. Veľakrát sme zahodili doslova aj nemožné. No a čo sa týka tých dvoch debaklov v Novej Bani a Martine, kde sme inkasovali dovedna až desať gólov, tak tu ťažko niečo hovoriť. Prehru v Novej Bani beriem na seba. Tu sa možnože prejavila aj moja trénerská neskúsenosť, keďže od chlapcov som chcel niečo iné, nie to, čo sme práve v tom zápase mali hrať. Človek sa učí na vlastných chybách. Vzápätí však prišiel výbuch v Martine, po ktorom som bol úplne zdrvený. Ani chlapci na tom psychicky neboli lepšie. Za stavu 1:0 sme hrali vyrovnanú partiu s jasným favoritom. Po prvom inkasovanom góle sme sa však úplne rozsypali. Tu je ťažké niečo hodnotiť. Po týchto dvoch katastrofách sme sa však ocitli v nezávideniahodnej situácii, pretože pred nami bol náročný domáci zápas s Námestovom. Napokon sme zvíťazili 1:0. Bolo to povinné a pre nás aj nesmierne dôležité víťazstvo, ktoré sme na nakopnutie do ďalších zápasov potrebovali ako soľ. Škoda. Spomínané dva nešťastné duely nám zbytočne pokazili skóre a tiež pozitívne ohlasy, ktoré sme zaznamenali po úspešnom vstupe do sezóny.
Ktorý zápas bol na jeseň pre vás najväčším sklamaním a ktorý vás najviac potešil?
Doslova znechutený som bol po pohárovom stretnutí v Rožňave. Nemrzí ma ani tak výsledok ako celková atmosféra, ktorá počas tohto stretnutia vládla. So športom nemala absolútne nič spoločné. Bol som zhrozený, akým smerom sa slovenský futbal uberá. Ak to takto pôjde ďalej, tak my nekráčame, ale doslova šprintujeme dozadu. Veľmi ma sklamalo aj stretnutie s Brusnom. Už prvý polčas sme mali vyhrať 3:0 a zápas pokojne dohrať. Napokon sme však prehrali 0:2 so súperom, ktorý na posledný jesenný duel do Kalinova nepricestoval. S Brusnom sme prehrali a okrem toho som bol aj napadnutý. Disciplinárna komisia to vyriešila šalamúnsky. Ja som dva zápasy na lavičke nútene pauzoval. Vedúci mužstva súpera mal zákaz činnosti a klub dostal smiešnu pokutu. Je to pravda, keď sa hovorí, že čím bližšie k Banskej Bystrici, tým je to bezpečnejšie. No a potešilo ma už spomínané víťazstvo s Námestovom, ktoré prišlo po našich výbuchoch. Paradoxne, práve tomuto stretnutiu chýbala väčšia kvalita, ale na našej strane som videl bojovnosť, nasadenie, futbalové srdce a túžbu po víťazstve. Bol to pre mňa najzaujímavejší jesenný zápas.
Ako celkovo hodnotíte úroveň III. ligy?
V porovnaní s uplynulými sezónami je jednoznačne nižšia. Podpísala sa pod to najmä reorganizácia súťaží. Podľa mňa každé mužstvo, ktoré prejaví hrať III. ligu, sa do nej aj dostane, čo nie je dobré. Je to pomerne vysoká súťaž, z ktorej sa takýmto spôsobom postupne vytráca kvalita. Samozrejme, že sú tu mužstvá, ktoré si zaslúžia v nej účinkovať. Ale sú tu i také, ktoré do nej jednoducho nepatria. No a to už ani nehovorím o II. lige, ktorá je rozdelená na dve skupiny. To už absolútne nedáva zmysel a som presvedčený o tom, že všetky kluby, ktorej sú aktuálne v tejto súťaži, to ekonomicky napokon nezvládnu.
Aj Slovenský pohár rozšíril svoju pôsobnosť a dnes ho môžu hrať aj štvrtoligisti...
Som proti tomu, aby v Slovenskom pohári účinkovali mužstvá z nižších súťaží. Malo by to byť o Corgoňlige, II. lige a možnože niektorých treťoligových tímoch. Pohárové duely brali ešte nedávno kluby ako prestíž. Teraz tu máme mužstvá zo IV. ligy, ktoré, najmä keď pohárový duel hrajú na svojom trávniku, sú veľakrát premotivované a dochádza k zbytočným zraneniam hráčov. Jasným príkladom toho je zápas, ktorý sme odohrali v Rožňave. Treba si uvedomiť, že my nie sme Anglicko, ani Španielsko či Nemecko, kde aj štvrtoligové mužstvá majú vysokú úroveň. Nový model Slovenského pohára je podľa mňa dehonestáciou tejto súťaže, z ktorej sa vytratil punc kvality a prestíže. Ak to takto bude fungovať ďalej, tak pre mnohé kluby to bude len zbytočná finančná záťaž. V prípade, že zotrvám ako tréner LAFC, tak určite aj s vedením klubu budeme uvažovať o tom, či má vôbec pre nás význam prihlásiť sa do tejto súťaže. Ja si myslím, že nie.
Počas svojej aktívnej hráčskej kariéry ste si v LAFC odkrútili tri a pol sezóny. Vašu ruku zdobila kapitánska páska. V januári 2011 ste zmenili svoje pôsobisko, keďže ste sa upísali vtedy druholigovému nováčikovi – Ružinej. Tento rok v lete ste sa do Lučenca opäť vrátili, no tentokrát ako hlavný tréner. Ako vnímate fungovanie lučeneckého futbalu dnes v porovnaní s časmi, keď ste v LAFC pôsobili ako hráč?
V porovnaní s obdobím, keď som z LAFC-u odchádzal ako hráč, je klub stabilizovanejší. Je tu relatívny kľud. Nie sú tu nejaké obrovské finančné nároky a to, čo je dohodnuté, je aj splnené. Pokiaľ viem, tak za terajšieho vedenia klubu žiadne dlžoby nie sú a my sa môžeme pokojne pripravovať na majstrovské zápasy. Na druhej strane však Lučenec prišiel o celoslovenskú súťaž – II. ligu, ktorá je o vyššej kvalite i atraktívnejších súperoch. Podľa mňa aj fanúšikov viac bavila vyššia súťaž. Určite bolo zaujímavejšie, keď do Lučenca prišli trebárs Podbrezová, Michalovce, Prešov, alebo derby s Rimavskou Sobotu. Tie zápasy mali svoju kvalitu. V III. lige je možnože tých atraktívnejších súperov menej. Takže všetko má svoje pre a proti. Povedal som, že klub je stabilizovanejší, no mám taký pocit, akoby bol v Lučenci nechcený, akoby bol LAFC na športovej mape Novohradu navyše. Tiež ma mrzí, že ľudia, ktorí by nám mali pomáhať, nám skôr hodia polená pod nohy. Stačí sa pozrieť na starostlivosť o areál klubu, ktorý je mestským športoviskom, teda nie majetkom LAFC. Má katastrofálnu úroveň. V tomto smere ďaleko zaostávame dokonca aj za takými dedinami, ako je trebárs Dolná Tižina.
Ako hlavný tréner si odkrúcate svoju premiérovú sezónu. Je náročné viesť treťoligové mužstvo? Napĺňa vás trénerská činnosť?
Trénerský post, to je ako byť na hojdačke. Treba počítať, že raz ste hore, raz dole. Nie som alibista a nemám problém vysloviť svoj názor nahlas aj za cenu toho, že niekomu sa to nebude páčiť. Viesť treťoligové mužstvo je pre mňa nová, ale cenná skúsenosť. Neľutujem, že som sa na to dal, i keď trénerskú činnosť vykonávam popri zamestnaní, štúdiu trénerstva v Bratislave a hráčskym povinnostiam v Tornali. No a keď k tomu prirátam čas prípravy na tréningy – detailné vypracovanie plánov, keďže pred chlapcov sa nemôžem len tak postaviť a škrabať sa po hlave, že čo ideme robiť, tak je to tak, že futbalu venujem takmer všetok svoj voľný čas. Preto ma občas zamrzí, keď sa nájdu na tribúne krikľúni, ktorí namiesto povzbudenia všetko kritizujú. Možnože futbal vnímajú len ako zápasový moment a netušia, čo všetko majstrovskému duelu predchádza.
Kopačky ste ešte nezakvačili na klinec, keďže na jeseň ste hrávali v drese Tornale, ktorá po jeseni uzatvára trojlístok najlepších tímov účinkujúcich v V. lige D. V tejto súťaži ste sa na jeseň prezentovali štyrmi góly. Raz ste boli autorom čestného gólu v domácom stretnutí Tornale s Jesenským (6. kolo) a v 9. kole ste sa v Mýtnej blysli hetrikom. Vo farbách Tornale ste v prvej polovici aktuálnej sezóny nastrieľali 4 góly. Ako hodnotíte svoju novú hráčsku zastávku?
Najprv som uvažoval o tom, že na jeseň si dám hráčsku pauzu. Funkcionári Tornale však boli vytrvalí a mali seriózny záujem, aby som v ich klube pôsobil. Napokon som rád, že som ich ponuku prijal. V Tornali som našiel skvelý kolektív, dobré futbalové zázemie, slušného trénera i pre futbal zanietených ľudí. Takže som spokojný. Piata liga je najnižšia súťaž, v akej som doposiaľ ako hráč pôsobil, takže bol a stále aj je pre mňa trochu problém sa v nej aklimatizovať. Predsa len je to veľký skok. Každopádne som však rád, že som z hráčskeho kolotoča nevypadol.
Aké sú vaše plány do jarnej sezóny, čo sa trénerskej i hráčskej kariéry týka?
Ako hráč sa zotrvaniu v Tornali nebránim. Zatiaľ som sa síce nerozprával s funkcionármi tamojšieho klubu, ale keď budú mať záujem, aby som u nich naďalej hrával, tak prečo nie. Ako tréner LAFC budem rád, ak sa nám podarí udržať pokope jesenný káder, čo by bolo ideálne. Samozrejme, veľa bude závisieť od finančnej situácie klubu. Pevne verím, že chlapci nebudú mať dôvod z Lučenca odísť, pokiaľ im budú zachované slušné podmienky. Určite nepomýšľam na záchranu v súťaži, ale skôr na vyššie priečky. Budem rád, ak sa budeme môcť v kľude pripraviť na odvetnú časť sezóny a ak sa 12. januára zíde gro jesenného kádra. Sme na dobrej ceste a som presvedčený o tom, že ak aktuálny káder LAFC zostane pokope, tak na jar budeme ešte silnejší.
