PODREČANY. Učarovali mu bojové športy. To, čo obdivoval a o čom sníval, nenechal len tak driemať vo svojej hlave. Grapplingu, športu, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou MMA (zmiešaných bojových umení), a ktorého popularita z roka na rok stúpa, sa Andrej Líška z Podrečian začal venovať pred niečo vyše pol rokom. O tom, že si vybral správny šport, niet pochýb. Napokon, už jeho súťažný debut mu vyniesol prvenstvo a ocenenie za najlepší zápas. Stalo sa tak na sklonku uplynulého mesiaca vo východoslovenskej metropole. Tamojší MMA Top Team Košice zorganizoval atraktívnu súťaž v amatérskom grapplingu. Mladý vysokoškolák na nej zožal svoju prvú veľkú slávu. Tvrdí, že ho to motivuje do ďalších bojov. Zaujímalo nás, čo ho priviedlo k grapplingu, ako hodnotí svoju víťaznú premiéru i jeho plány do budúcnosti.
Ako dlho sa venuješ grapplingu a kde trénuješ?
S grapplingom a zároveň aj s MMA som začal pred vyše pol rokom. Moje kroky najprv smerovali do bratislavskej Octagon Fighting Academy, ktorá je považovaná za mekku slovenského MMA. Neskôr som sa v Lučenci zoznámil so známymi úspešnými pästiarmi – bratmi Zoldovcami, no a s nimi trénujem dodnes. Párkrát som navštívil aj detviansky Fight Club, kde mi dal zabrať Róbert Delič.
Spomínaš Lučenec, Detvu, no takmer celý týždeň stráviš v Košiciach, kde študuješ na vysokej škole...
Na východe Slovenska navštevujem MMA Top Team Košice a tiež Zápasnícky klub Košice 1904.
Prečo si rozhodol práve pre grappling?
Vždy som bol „tenučký“ a málo sebavedomý. Chcel som to zmeniť. No a keďže som inklinoval k bojovým športom, tak som si vybral túto cestu. Dnes viem, že to bola správna voľba.
Neobávaš sa zranení, ktoré by mohli stopnúť tvoju sľubne naštartovanú športovú kariéru?
Nie. Zranenia hrozia v ktoromkoľvek športe, i keď prevláda názor, že bojové športy sú nebezpečné a toto riziko je výrazne vyššie. Učím sa nielen bojové techniky, ale i to, ako sa vyvarovať úrazom a lepšie znášať bolesť.
Kto je tvojím trénerom a ako sa ti s ním spolupracuje?
Mám viac trénerov a každý mi dal toho veľmi veľa. Všetkých si vážim, no vyzdvihol by som najmä Ilju Škondriča, Petra Sluka a Michala Kirchnera. Oni ma do tohto športu zasvätili, dali mi pevný základ a stali sa pre mňa odrazovým mostíkom do mojej ďalšej športovej kariéry. Aktuálne nado mnou držia taktovku tréneri MMA Top Teamu Košice. Spomeniem Matúša Laincza, s ktorým sa mi naozaj vynikajúco spolupracuje. Rozhodne sa v tomto smere nemám na čo sťažovať.
Nedávno si si v Košiciach odkrútil súťažnú premiéru v amatérskom grapplingu. V hmotnosti do 66 kg si dosiahol prvenstvo. Ako hodnotíš svoj súťažný debut?
Toto víťazstvo má pre mňa veľký význam, keďže som pomerne neskúsený športovec. Konkurencia bola v tomto smere na tom lepšie, súperi boli atleticky vyspelejší. Takže moje víťazstvo bolo v podstate prekvapením. Dosiahnutie prvenstva mi určite pridalo na sebadôvere a motivuje ma k ešte väčšej drine.
Foto: Andrej Líška (v strede) ovenčený zlatom.
Tvoj starší brat Michal je úspešný liftér. Jeho zbierku zdobia majstrovské tituly nielen z domácich, ale i európskych a svetových šampionátov. Dokonca niekoľkokrát vytvoril svetové rekordy. Čo hovoríš na jeho úspechy?
Z bratových úspechov som sa vždy tešil. Priznám sa, že niekedy som mu aj závidel a premýšľal som, či by som to dokázal aj ja.
Nelákal aj teba powerlifting?
Vzhľadom na moju telesnú konštrukciu mi powerlifting neprišiel ako šport vhodný pre mňa. Vždy som chcel skôr udrieť.
Foto: Michal Líška, Andrejov starší brat, je úspešný liftér. Jeho meno poznajú aj za hranicami našej krajiny.
Kto je tvojím vzorom na športovom poli?
Každý tréner, každý zápasník. Od každého sa môžem niečo naučiť. No takých zápasníkov, ktorých združuje UFC – najprestížnejšia organizácia MMA, či už je to José Aldo Cain Velasquez alebo Georges St. Pierre, sa určite oplatí sledovať.
Môže sa podľa teba bojovým športom venovať každý alebo treba mať na to určité predispozície?
Pud sebazáchovy je prirodzený pre každý živý organizmus. Podľa mňa je každý schopný rozvíjať ho.
Čo hovoria tvoji rodičia na to, že majú v dome ďalšieho úspešného športovca?
Podporujú ma a sú radi, že sa snažím v športe presadiť. Keď sa mi darí, tak sa tešia spolu so mnou.
Kto ťa v športe najviac motivuje a kto je tvojím najväčším kritikom?
Motivujú ma moje vzory, kritizujú najmä tréneri a sparingpartneri. Všetci sú pre mňa nesmierne dôležití.
Je náročné presadiť sa práve v grapplingu?
Je to ako v každom športe. Byť naozaj dobrým v grapplingu znamená veľa driny, potu a pevnej vôle. Niekto sa učí rýchlejšie, niekomu to trvá o niečo dlhšie. Veľa záleží aj na trénerovi. Keď je schopný, tak pokrok je plynulý, pomerne jednoduchý a niekedy aj zábavný.
Študuješ na vysokej škole, začínaš sa presadzovať v športe. Aké sú tvoje plány do budúcnosti v oboch smeroch?
Školu a šport sa snažím skĺbiť tak, aby jedno nešlo na úkor druhého. Rozhodne je mojou prioritou vyštudovať druhý stupeň na vysokej škole. Športu venujem toľko času, koľko môžem, no určite je neodmysliteľnou súčasťou môjho života.
